Masahiro Mori v oblasti robotiky zaviedol termín tajomný val. Išlo o psychologický paradox, ktorý tvrdil, že roboti, ktorí dosiahli vysokú mieru podobnosti s človekom a nie sú naplnení životom, začnú spoločnosť odpudzovať a desiť. Táto teória sa aplikovala aj v teórii filmovej hrôzy. Za najhrôzostrašnejšie pre diváka boli považované kreatúry ako zombie alebo upír, ktoré sa tesne blížili k vrchnej hranici tajomného valu- similarite s človekom. Vec Johna Carpentera z roku 1982 tento koncept spracovala dokonale. Izolované prostredie na Antarktíde, vzrastajúca paranoja a zákerný mimozemský parazit imitujúci jedného alebo viacerých polárnych výskumníkov. Postavy uväznené v hre podobnej Mestečku Palermo sa snažia odhaliť zradcu vo vlastných radoch a podľa možnosti, neumrieť. Obludu vo svojej pôvodnej podobe tak prvý raz ukázal prequel s podtitulom Počiatok, ktorý sa práve zakráda do slovenských kín.


Paleontologička Kate a jej asistent Adam sú povolaní na výskumnú stanicu k americko-nórskemu tímu, ktorý objavil mimozemskú loď hlboko pochovanú v ľade. V troskách objavia zmrazené telo kreatúry mŕtvej niekoľko tisícročí. Späť na stanici oslavujú objav a podliehajú ilúzii bohatstva. Bunky mimozemšťana ale mŕtve nevyzerajú a agresívne sa vkradnú do útrob členov skupiny. Ich infikáciou človek stráca svoju osobnosť a zúfalo sa snaží infikovať čo možno najväčší počet hostiteľov. Podarí sa netvorovi opustiť Antarktídu?

Producenti Úsvitu mŕtvych sa rozhodli nepretvárať klasiku (čiastočne preto, že Vec z roku 1982 bola remakeom staršieho filmu) a nadviazať na dejovú líniu, ktorú Carpenter iba načrtol a zámerne nechal nevysvetlenú. Najali holandského režiséra Matthijsa van Heiningena, pre ktorého je nová Vec debutom na poli celovečerných filmov. V predprodukčnej fáze niekoľkokrát prechádzali zábery zo zdemolovanej výskumnej stanice, ktorú Kurt Russell v pôvodnom filme navštívi. Prvá kritická otázka sa divákovi sformuluje hneď pri predstave prequelu a to, že míňa peniaze na niečo, čoho záver pozná. Môže príbehová línia, ktorá bola iba elementom pre budovanie napätia tvoriť samostatný a funkčný celok?Kreativita tvorcov na filme začala zjavne pri výbere hereckých protagonistov. Mužského hrdinu z Carpenterovho filmu vystriedala Mary Elizabeth Winstead ako Kate (Scott Pilgrim proti zvyšku sveta), ktorá predstavuje feminizmus oproti väčšine súčasných hororových žien, je rozumnejšia a zároveň ľudskejšia ako jej kolegovia. Sympatické je, že scenár obišiel romanticko/sexuálnu líniu a sama Winsteadová priznáva inšpiráciu postavou Ellen Ripleyovej z Votrelca (v rozhovore pre Collider): "Môžete zmeniť meno a moju postavu by mohol hrať muž. Som rada, že nemusím prezentovať niekoho priateľku, milenku, polohy, v ktorých by som ako herečka mohla uviaznuť." Za pozitívnu investíciu sa dajú považovať aj digitálne efekty, keďže deštrukcia ľudského tela je opäť predvedená originálnymi a občas ťažko stráviteľnými spôsobmi. Ich béčkovosť je samozrejme zaručená.

Ako ale uviedli viacerí kritici, paradoxom prequelu Veci je, že parazituje na rovnakom princípe ako jeho mimozemský netvor. Imituje, kopíruje, tvári sa ako hororová elita a dokonca zdieľa so svojím predobrazom aj rovnaký názov. Originálu sa nikdy nevyrovná, vlastne ani skladateľ hudby Marco Beltrami (tento rok Vreskot 4, Nebojte sa tmy) nie je žiadny Ennio Morricone. Postavy príbeh nerozvíjajú, scenár príliš skoro rezignuje na psychologické hry a poslednú polhodinu tak tvorí iba povrchná, akčná zabíjačka. Dejová schéma "Desať malých černoškov" ľahko stráca svoje morálne dilemy a znepokojivosť, keďže identita viacerých zradcov je prezradená už v traileri. Ostáva tak slušnejší hororový priemer s niekoľkými zaujímavými situáciami a lakačkami.The Thing (USA/Kanada, 2011, 103 min.)Réžia: Matthijs van Heijningen. Námet: John W. Campbell Jr. – poviedka Who Goes There? (1938). Scenár: Eric Heisserer. Kamera: Michel Abramowicz. Strih: Peter Boyle, Julian Clarke. Hudba: Marco Beltrami. Hrajú: Mary Elizabeth Winstead, Joel Edgerton, Adewale Akinnuoye-Agbaje, Ulrich Thomsen, Eric Christian Olsen, Trond Espen Seim