Niekde medzi Rozumom a citom a Pýchou a predsudkom sa našla ona sama. Rozhodovanie medzi rozumom a citom, snívanie aj sklamanie, zamilovanie aj opúšťanie si Jane Austenová odskúšala na vlastnej koži. Zo svojich zážitkov a pocitov čerpala vo všetkých svojich dielach. V žiadnom z nich nechýba happy end. Ponúkajú romantiku, s akou sa v živote stretávame málokedy. Práve preto majú jej romány medzi čitateľkami úspech. A práve preto budú dojatie a romantiku očakávať aj od filmu o spisovateľkinej osudovej láske. Lenže tá sa neskončila tak, ako jej romány...

                             


Medzi najznámejšie sfilmované diela Jane Austenovej patria Emma s Gwyneth Paltrow, Rozum a cit s Emmou Thompson a Pýcha a predsudok s Keirou Knightley. Ak od Vášne a citu očakávate rovnaký vzrušujúci zážitok otriasajúci vašimi pocitmi a srdcom, pripravte sa na sklamanie. Aj prevedenie názvu Becoming Jane do slovenského Vášeň a cit navodí iba zbytočne veľké nádeje. Dôvodom zlyhania je možno aj to, že skutočný život spisovateľky nebol taký vzrušujúci, ako životy hrdiniek v jej románoch. No pravdepodobnejšou príčinou bude skôr výber hlavnej postavy. 


Anne Hathaway má ďaleko od vášnivej hrdinky. Romantický výraz jej ide dokonale, ale na typ austenovskej hrdinky je až príliš jemná a „nerozbúrená”. V scénach, kde by mala byť zúrivá a vyvedená z miery, to dotiahla len na mierne nahnevanie sa. Nemám nič proti jej hereckému talentu, ale táto úloha jej nepristane. Pohyby, spôsob vystupovania aj vyjadrovania sú u nej málo dôveryhodné. Vidiecke dievča starajúce sa o gazdovstvo – to nemôže byť krehká Anne Hathaway (a nepomôže jej ani hrabanie sena, ani mierne postrapatené vlasy). Oveľa lepšou je v zobrazovaní pricezien. Tie si nevyžadujú toľko temperamentu... Režisér Julian Jarrold zrejme stavil na pekný vzhľad, ale zabudol na súlad herečky s postavou, prostredím, v ktorom sa pohybuje, ako aj s obdobím, v ktorom žije. Stačilo možno vybrať inú herečku (napríklad Kate Winslet) a  atmosféra filmu by bola úplne iná. James McAvoy je oproti svojej „partnerke” o hodný kus vyššie. Dokázal, že vie byť nielen sympatickým faunom v Letopisoch Narnie: Lev, šatník a čarodejnica, či hrdinským lekárom v Poslednom škótskom kráľovi, ale aj bohémskym právnikom. Škoda, že mu to s Anne Hathaway „nevyšlo”. Chýba stará známa, ale potrebná iskra. Po celý čas viete, že sa pozeráte na hraný film.
Svojej úlohy sa lepšie ako Anne Hathaway zhostila predstaviteľka jej sestry Cassandry Anna Maxwell Martin, ktorá je tým pravým stelesnením dievčiny do koča aj do voza a pristane jej rovnako motyka ako aj vejár. Oceniť treba najmä herecký výkon Maggie Smith v úlohe Lady Gresham, ktorá chce veľkoryso dohodiť svojho synovca (Laurence Fox) chudobnej farárovej dcére.  Na jej pobúrený výraz pri pohľade na ženu, ktorá na verejnosti píše, len tak ľahko nezabudnete. Rovnako uveriteľným je sympatický manželský pár Austenovcov v zložení James Cromwell a Julie Walters, ktorí si vás získajú hneď v prvých minútach filmu.  Kvalitný výkon podal aj Laurence Fox ako nemotorný bohatý nápadník pán Wisley. (Síce sa mohol snažiť pôsobiť ešte viac „nepríťažlivo”, ale inak je veľmi presvedčivý.)


Pridať body Vášni a citu sa snaží kamera, ktorá občas ponúka takmer umelecké prechody a pohľady. Ďalším plusom je hudba Adriana Johnstona - tej sa najlepšie darí v divákovi navodiť romantické pocity.
Film sám osebe si žiada porovnanie s Rozumom a citom. Nielen kvôli príliš podobnému, až mýliacemu názvu, kde musíte rozlišovať, či ide o antonymá alebo synonymá, ale aj vďaka veľmi podobnej tém. Neskôr rozmýšľate nad tým, prečo by mal byť Austenovej život stelesnením „iba” vášne a citu, keď by sa skôr žiadal opak... Nakoniec, od vášne a citu má Vášeň a cit ďaleko.
Becoming Jane (VB/USA, 2007, 120 min.) Réžia: Julian Jarrold. Scenár: Kevin Hood, Sarah Williams. Hudba: Adrian Johnston. Hrajú: Anne Hathaway, James McAvoy, Julie Walters, James Cromwell, Maggie Smith, Joe Anderson, Jessica Ashworth, Lucy Cohu, Anna Maxwell Martin, Laurence Fox