Portrétovanie známej osobnosti politického či kultúrneho života patrí už akosi k pravidelnej súčasti dnešného spektra dokumentárneho filmu. V priebehu posledných mesiacov či roka sa do slovenských kín dostali viaceré snímky venujúce sa tej ktorej osobnosti a ktoré by sme formálne mohli na prvý pohľad nazvať medailónikmi.

Približne pred rokom vstúpil do kín slovenský režisér Miro Remo so svojím dokumentom Richard Müller: Nespoznaný. V dokumente, ktorý je rámcovaný spoločným a úspešným turné HLASY s vokálnou skupinou Fragile, vytvoril otvorený a mimoriadne citlivý pohľad na ikonu slovenskej (populárnej) hudby. Film až bolestne zachytáva Richarda Müllera ako človeka s jeho vnútornými chorobnými mukami a zároveň aj ako umelca, ktorý sa stáva obeťou vlastnej slávy.
Druhým nedávnym príkladom je film Terezy Notovej, ktorý si pod drobnohľad zobral Vladimíra Mečiara. V snahe pochopiť vplyv bývalého politika (v súčasnosti na dôchodku) na dnešnú slovenskú spoločnosť sa Nvotová dostala na štyri dni až za brány povestnej Elektry. Dokument je skôr osobnejšia výpoveď režisérky, ktorá ponúka viac svedectvá o súčasnej generácii, než o samotnom politikovi. Mesiac po generačnom medailóne o politikovi prichádza na plátna kín portrét nedávno zosnulého umelca, bojujúceho s vážnou chorobou, Mariána Vargu. Autorkou dokumentu Varga je Soňa Maletzová, ktorá pred nedávnom absolvovala pražskú FAMU.
Z formálneho hľadiska majú posledné dva spomínané filmy jedného spoločného menovateľa. Mladé filmárky prichádzajú za mužmi v rokoch, ktorí si v umeleckej či politickej spoločnosti ale hlavne v povedomí ľudí vytvorili trvalé miesto. Obe púta špecifickosť a originalita postavenia týchto osobností a dôvody, prečo to tak je. V prvom prípade Nvotová túži pochopiť dobu, ktorú si pamätá len z rozprávania rodičov. Nepodarí sa jej však mladému divákovi sprostredkovať viac než len dejepisné fakty a pár „exkluzívnych“ záberov zo súkromia zabudnutého dôchodcu. V druhom prípade sa mladá dokumentaristka Soňa Maletzová snaží zachytiť hudobného génia na sklonku života a podobne ako Nvotová taktiež túži preniknúť čiastočne do jeho vnútra. Silne podobný zámer, výsledok je však diametrálne odlišný.
Maletzovej Varga sa paradoxne svojou citlivosťou a úprimnosťou podobá skôr Removmu dokumentu. A to vôbec nie iba preto, že obe snímky zobrazujú chorého človeka, človeka, ktorému ubúda síl. Ako dôvod, prečo sa rozhodla venovať Mariánovi Vargovi Maleztová uviedla, že sa len zviezla na vlne, keďže záľubu v hudbe Vargu aj Deža Ursínyho mal viac spoluscénarista a zvukár filmu Vlado Nosáľ. Na samotné počiatky projektu si však na slovenskej premiére v kine Mladosť zaspomínala celkom presne. Približne pred troma rokmi zavolala pani Janke, manželke Mariána Vargu, a spýtala sa, či by nakrúcanie bolo možné. Následne Janke poslala svoje fotky, ako aj filmy, ktoré už predtým natočila. A príbeh sa mohol začať. O mesiac už režisérka sedela u Vargovcov pred knižnicou v obývačke.
Dokument skladá podobnú mozaiku ako Remov Nespoznaný. Zábery zo súčasnosti prekladá archívnymi materiálmi. K odľahčujúcim častiam patrí úsek z jedného dielu dokumentárneho cyklu Dušana Rapoša o slovenskom bigbíte. Anketa, v ktorej odpovedajú ľudia na ulici ohľadne osobnosti Mariána Vargu, je milo úsmevný a rozpačito rôznorodý. Nie všetci respondenti sú umelcovej hudbe naklonení.
Soni Maleztovej sa podarilo vytvoriť autentický portrét človeka, ktorý bez obalu na kameru povie: „Soňa, mám rakovinu.“ Taký bol Marián Varga. Introvert, ktorý sa nebál pravdy. Dialógy vo filme nie sú bežné. Marián Varga na položené otázky neodpovedá súvislými a ucelenými vetami, ako býva v podobných dielach zvykom. Vargov prejav je skôr minimalistický a práve v takomto polotichu znejú vypovedané slová o čosi silnejšie. Často hovorí o pocite odcudzenia. Marián Varga bol hlboký človek a na veci mal vždy svoj vlastný, neraz osobitý názor. Nepotreboval klišé. Nepoužíval frázy.
Vo filme tiež cítiť jeho obohacujúci a jedinečný humor. Pri pohľade na svojho psa spontánne zahlási, že vo svojom budúcom živote by chcel byť práve ním. Formát dokumentu sa Vargovi plne prispôsobuje a funkčne s ním spolupracuje. Po odpovedaich necháva režisérka vyznieť odmlku, vo filme je citeľne menej strihu. Za výslednou strihovou skladbou stojí Marek Šulík, ktorý v tomto roku zrežíroval silný dokument o rómskych piesňach s názvom Ťažká duša.
Marián Varga, legenda slovenskej hudobnej scény sa premiéry dokumentu nedožil. Začiatkom augusta tohto roka svoj boj o život prehral. My ostatní môžeme okrem počúvania nezabudnuteľnej hudby spomínať aj týmto citlivým dokumentom z posledných mesiacov jeho života, kedy začal Marián akoby strácať dych, ale možno len preto, aby sme my vedeli žiť ďalej.
Varga (Slovensko, Česká republika, 2017, 52 min.)Réžia: Soňa Maletzová. Scenár: Soňa Maletzová. Hrajú: Marián Varga, Jana Vargová, Fedor Frešo, František Griglák, Pavol Hammel, Martin Valihora, Peter Bálik...