Luc Besson. Zázračné dieťa francúzskeho filmu, ktoré stálo pri zrode hnutia Cinema du Look a preslávilo sa snímkami ako Brutálna Nikita, Leon a Piaty element. Po roku 2000 nepriniesol kritickej obci príliš veľa radosti a tak sa s ním už akosi prestalo počítať. Teraz sa však chopil srdcovej látky, legendárneho frankofónneho komiksu Valerian a Laureline, Pierra Christina a Jean-Clauda Mézièresa.

Len produkcia filmu s názvom Valerian a mesto tisícich planét zhltla 200 miliónov dolárov a tak sa očakávali francúzske Hviezdne vojny a zároveň nadviazanie na úspešný Piaty element. Besson však stál hneď pred dvomi problémami. Jednak potreboval nejakým spôsobom predstaviť celé komplexné univerzum i hlavné postavy a zároveň priniesť témy zaujímavé pre dnešných divákov.
Valerian a Laureline sú špeciálni vládni agenti v ľudských teritóriách, ktorí kontrolujú dodržiavanie poriadku naprieč vesmírom. Valerian sa snaží získať srdce Laureline, ale keďže je známy svojim sukničkárstvom, dostáva košom. Na základe rozkazu veliteľa sú obaja prevelení na misiu do mesta Alfa, ktoré sa neznáme sily snažia rozložiť zvnútra.
KINEMAVIDEO4320.
Najdôležitejším kľúčovým slovom celého filmu by podľa mňa mal byť "internet", a hneď za ním "virtuálna realita" a "videohry". Celé, nesmierne bohaté univerzum i galaktické mesto sú koncpiované ako jeden obrovský kyberpriestor. Ten je v podstate zavŕšením globalizácie. Nie medzinárodnej, ani medzikontinentálnej, ale rovno medzigalaktickej. V akomsi hlavnom meste, novodobom Babylone menom Alfa, prebieha medzi jednotlivými rasami permanentné zdieľanie ideí a myšlienok (a je na to aj permanentne upozorňované).
Internet pripomenie aj možnosť prechádzať bez väčších problémov rôznymi podnebnými pásmami, podvodnými, vzdušnými, suchozemskými i vesmírnymi priestormi a rovnako aj možnosť dorozumievania sa pomocou "vreckového" tlmočníka či umelá inteligencia vesmírnej lode, akási vyspelejšia Siri. Primárnym problémom postáv sa pre zmenu stáva akýsi "vírus" narastajúci priamo v srdci veľkomesta.
Čo sa týka VR, tak tá je hneď pri úvodnej akcii niekoľko krát priamo zobrazená - či už prostredníctvom "manipulácie" nepriateľským vojakom alebo v následnej dlhej sekvencii vstupu do "veľkého trhu", kde si všetky postavy nasadia špeciálne okuliare. Štylizácia akcie pre zmenu pripomenie second person, či first person videohru.

Spoločne s tým sa menia aj hlavné postavy. Valerian a Laureline sú oproti komiksu omnoho mladší, čo lepšie sedí do zobrazovaného "VR" sveta. Obe nezávislé postavy mladých ľudí tu teda stelesňujú mladú "počítačovú" generáciu, ktorá sa musí vysporiadať so starými poriadkami. Ich predstaviteľmi sú vláda, ktorá príznačne utajuje dokumenty, Veliteľ, s ktorým prichádza aj fašizácia spoločnosti, a zaužívané genderove role.
Postavy sa tak musia postaviť absencii humanizmu, keďže pre Veliteľa a vládu je dôležitejší "status quo" a stav ekonomiky, ako zánik planéty či životy nejakých primitívnych utečencov. To jednoznačne koreluje so stavom spoločnosti v západných demokraciách, kde je konflikt medzi liberalizmom a konzervativizmom a s tým súvisiaci problém utečencov predovšetkým generačný. V prípade utečencov je paralela s realitou takisto zrejmá - zničili sme im ich krajinu, oni na poškodenej lodi prebrázdili pol vesmíru a teraz ich označujeme za akýsi "vírus" vo vnútri mesta.
Čo sa týka mužsko-ženských vzťahov, môžeme vo filme badať snahu o emancipáciu žien. Valerian nedôveruje schopnostiam Laureline a má pocit, že ju musí neustále zachraňovať a poúčať. Zároveň na ňu, ako typický sukničkár, skúša rôzne mačovské triky a snaží sa ju získať do svojej "zbierky". Laureline je citovo vyspelejšia a navyše mu niekoľko krát zachránila život. Valerian tak musí dospieť a naučiť sa jej dôverovať. Snímka tak pomerne otvorene hlása slobodu pred pravidlami, humanitu pred rastom za každú cenu, lásku a emócie pred hrubou silou a potrebu ženskej emancipácie.

Až potiaľto by sa teda mohlo zdať, že snímka šliape presne ako stroj švajčiarskej výroby, hoci je jasné, že sa tieto myšlienky nebudú páčiť pomerne veľkému množstvu Slovákov. Tak to však nie je. Problémom je predovšetkým to, že príliš nefunguje ako dráma. V porovnaní so Star Warsom, kde postavy prežívali emócie o rozmeroch antickej tragédie, pôsobí Valerian a mesto tisícich planét len ako bezstarostné laškovanie.
Akoby niekto z deja odstránil celú tú líniu s Anakinom a Lukom Skywalkerom a nechal tam len vzťah Han Sola a princeznej Lei. Eskapické zážitky, cynické hlášky a pubertálne povrchný vzťah to ako-tak utiahli, ale rozhodne tu chýbalo niečo emocionálne silnejšie a sofistikovanejšie. Problém je tiež v tom, že k ostatným postavám, naprílad ku generálovi Okto Barovi a jeho asistentovi, sme si ani nemohli vybudovať vzťah. Pri záverečnej prestrelke tak niekedy absentovala citová zaangažovanosť. A pokiaľ očakávate, že v zápletke pôjde o osud celej galaxie či aspoň mesta tak budete takisto sklamaný. Nič vážne sa nedeje.
Film z tohto pohľadu pôsobí ako nejaká banálna a nepríliš dôležitá epizódka, náhodne vybratá z komiksu. Žáner space opera pritom sľuboval omnoho veľkolepejšie emócie a grandióznejšie intergalaktické nebezpečenstvá. Valerian a mesto tisícich planét tak zostalo niekde na polceste. Bessonovi sa síce podarilo príbeh aktualizovať pre súčasných divákov a celé to univerzum je pestré a bohaté, ale postavy a zápletka sú zúfalo všedné a nerozvinuté.
Valerian and the City of a Thousand Planets (Francúzsko, 2017, 137 min.)Réžia: Luc Besson. Hrajú: Dane DeHaan, Cara Delevingne, Clive Owen, Rihanna, Ethan Hawke, Herbie Hancock...