Nastal čas, keď sa slovenská kinematografia začala hlbšie a sebaistejšie vyrovnávať s minulosťou. Hraná aj dokumentárna tvorbu reflektuje našu históriu optikou mladej a strednej generácie, hľadá odpovede na nastolené otázky a odkrýva mýty. Snaží sa vniesť svetlo tam, kde bola tma a nachádza vlastné formy výpovedí.

Na poli dokumentu svojský postoj zaujala Tereza Nvotová pri opise osoby Vladimíra Mečiara (Mečiar), priestor dostal aj Alexander Dubček (Dubček) a krátko po ňom mieri do kín Miroslav Válek, ktorý si takisto v názve vystačí s menom svojho objektu. Všetci tvorcovia dokumentujú nielen osobnosť a život postáv našej histórie, ale aj dobu, ktorá ich formovala a ako oni formovali dobu.
Hoci ide o celkom odlišné charaktery, všetkých spája istá dávka kontroverzie, s ktorou sa naša spoločnosť už dlhší čas vyrovnáva. V širších súvislostiach sú všetci produktom temných čias, ich zásahy do spoločenského diania sú však späté už s ich vlastnou charakterovou a osobnostnou podstatou.
KINEMAVIDEO4686.
V prípade Dubčeka i Válka už dozaista dozrel čas, aby do ich osudov nazreli remeselne zruční a profesionálne vyzretí tvorcovia. Hraná snímka Dubček je programovo nacielená na širšie publikum a filmársky nevybočuje z priemeru, hoci snahu o pútavé vykreslenie udalostí, ktoré zomleli na tú dobu pokrokového politika, tu istotne badať. Dokumentu Válek sa zrejme nepodarí doputovať k väčšiemu množstvu divákov. Je to však škoda. Zanechá totiž oveľa hlbšiu stopu.
Veľkú zásluhu na tom má aj Válkova básnická duša, vďaka ktorej tvorcovia umne popretkávali svoj film poéziou. Správne načasovanie veršov jedného z našich najväčších básnikov vynikajúco dotvára vypovedané i nevypovedané myšlienky všetkých, čo sa podieľali na odhaľovaní mýtov vytvorených okolo osobnosti ministra kultúry. Z celej mozaiky informácií, ktoré zazneli z úst jeho rodinných príslušníkov, priateľov, kolegov, literárnych kritikov a osobností kultúrneho a spoločenského života možno odčítať, že snaha odkryť pravú podstatu jeho minulosti sa do veľkej miery podarila.

Napriek všetkému stále zostáva zahalený istou dávkou tajomstva, čo je pri veľkých umelcov priam nevyhnutné rovnako ako rozpory. V jeho prípade o to väčšie, že bol súčasťou politickej mašinérie, ktorá likvidovala všetko myšlienkovo hodnotné. Jeho zásluhou sa jej to však nedarilo tak, ako by si priala. V trpkých normalizačných časoch predstavoval pre mnohých umelcov svetlo na konci tunela. Stal sa ochrancom umeleckej hodnoty, talentu a aj vďaka jeho zásahom sa mnohí autori mohli rozvíjať a umelecky napredovať.
Viacerí ho vykresľujú ako pokrokového človeka, ktorý sa podieľal na šírení moderných prúdov v umení. Čítal beatnikov, pomáhal kolegom, keď do Československa zavítal Allen Ginsberg, sám bol veľkým inovátorom v básnickom vyjadrovaní. Jeho existenciálna a dekadentná poézia demonštrovala skutočnú povahu jeho veľkého ducha. Človeka, ktorý sa obetoval, aby iní mohli ľahšie žiť a tvoriť. Dokladajú to aj jeho verše: „Žiješ, aby iní boli šťastní,“ či „Bože, obetoval si ma pre dav“.
Miroslav Válek je jednou z tragických postáv našich dejín. Nepochopená, zlomená, často kritizovaná obeť klebiet i poloprávd. Nielen jeho priatelia a kolegovia dostali prostredníctvom dokumentu priestor napraviť jeho poškodenú povesť. Svojimi duchaplnými komentármi dokladajú, že v skutočnosti neslúžil vlasti, ale oveľa vyšším cieľom, hoci to nebolo vždy ľahko čitateľné.

Skrz jeho často zatracovanú postavu môžeme nahliadnuť do obdobia, ktoré sa postupne rozplýva. Dokument nie je preto len o Válkovi, ale aj o politike, umení, kultúre, zákulisí, vzťahoch a predstavuje univerzálny pohľad do čias minulých. Dnešná generácia tak dostáva ucelené svedectvo doby vďaka portrétu osobnosti, ktorú drvili dva mlynské kamene. Dokument predstavuje nevyhnutný materiál pre mysliaceho recipienta, toho, kto sa dokáže zbaviť jednostranných súdov a odschematizovať postavy z čias schematizmu. Navyše prichádza v správnom čase, kedy treba oveľa viac ako inokedy oddeľovať zrno od pliev.
Patrik Lančarič už vo filme Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom dokázal, že s informáciami nakladá profesionálne, ľudsky i filmársky hodnotne. Podobne pristupuje aj k Válkovi. Svojím dokumentom odpovedá na otázky, mnohé nastoľuje a kriticky nazerá na pohnuté časy. Medzi riadkami sa právom stáva obžalobou doby a obhajobou jedného človeka.
Válek (Slovensko, 2018, 131 min.)Réžia: Patrik Lančarič