Český režisér Jiří Vejdělek sa na našich plátnach prezentoval v posledných rokoch pomerne divácky úspešnými komédiami Účastníci zájezdu a ROMing. Teraz prichádza s podstatne ambicióznejším dielom doplneným vynikajúcim hereckým obsadením...

Václav Vingl má 40 rokov a žije s matkou v ošarpanom dedinskom dome. Napriek svojej diagnóze (vrodená ľahká mozgová demencia) sa vie o seba slušne postarať, no niektoré súvislosti mu unikajú, a tak čochvíľa niečo vyvedie. Vaškova tvrdohlavá a impulzívna povaha tiež neprispieva k jeho popularite, a tak sa postupne na rôznych stranách napĺňajú poháre trpezlivosti...
                             


Autorom scenára Vejdělkovi a Epsteinovi sa darí základné súvislosti a konflikty okolo Václava načrtnúť s pozoruhodnou ľahkosťou. Aj pri ďalšej kresbe postáv postupujú rozvážne a metodicky, čo na jednej strane dodáva filmu farbu, ale zároveň ho to spomaľuje. V prvej polovici až dvoch tretinách snímky sa teda ani nedá veľmi hovoriť o deji – ide skôr o sériu smutno-smiešnych príhod, pri ktorých sa stále viac ozrejmuje Vaškova upnutosť na otca (už roky mŕtveho), neskutočná vytrvalosť jeho matky a prchká povaha jeho brata Františka. Až keď to začne viac iskriť medzi Václavom a Františkovou milou Lídou, napätie stúpa a dej smeruje k dramatickému rozuzleniu.
Film sa zaoberá pomerne vážnymi témami a viac-menej sa vyhýba lacným zjednodušeniam. Hoci jednoznačne patrí do stále trvajúcej českej fázy “lyrického komedična”, jeho atmosféra je o čosi zádumčivejšia a menej nostalgická či zmierlivá, než u typického Svěráka alebo Hřebejka. Pomalšie tempo rozprávania teda tvorcovia vynahrádzajú materiálom na zamyslenie – o hraniciach zodpovednosti, o tolerancii, o klaustrofóbii malej dediny, o starých krivdách a ich následkoch. Miestami sa pritom nevyhnú rôznym klišé okolo vidieckeho života, dôležité však je, že sa o ne neopierajú.


Pri povahe príbehu je len prirodzené, že snímka stojí a padá na hereckom umení, a v tomto ohľade sa našťastie naozaj niet na čo sťažovať. V úlohe Václava exceluje Ivan Trojan – jeden z momentálne najvychytenejších českých hercov, ktorý aj v rámci svojho vysokého štandardu podáva výnimočný výkon. Jeho postava má viacero polôh – zmätenú, nežnú, zarputilú, ostýchavú – a Trojan je v každej ako doma. K jeho herectvu je naozaj ťažké mať výhrady. Milka Vášáryová mu v úlohe Václavovej matky sekunduje s typickou vyzretosťou – a s veľmi slušnou češtinou – no jej postava je naopak dosť jednoznačná a tým aj prostá. Prvotriedne obsadenie dopĺňajú Soňa Norisová, Jan Budař a Jiří Lábus.
Ďalším pozoruhodným prvkom atmosféry je hudba od Jana P. Muchowa, zvukového experimentátora z kapely Ecstasy of St. Theresa. Nedá sa povedať, že by bola mimoriadne originálna. Miestami bolo ťažké posúdiť, či sa viac ponáša na Godára, Glassa či ešte niekoho iného, no každopádne bola zaujímavá a “výstižná”. Pozitívny dojem z audiovizuálnej stránky snímky dopĺňa citlivá farebnosť kamery Jana Šimúnka.


Do kina sa na Václava dostavilo relatívne hojné množstvo ľudí vzhľadom na to, že ide o nie celkom mainstreamový film. Azda je to dôsledok jeho nominácií na Českého leva (ktorý by Ivanovi Trojanovi určite nemal ujsť). Ostáva len dúfať, že priaznivý trend bude v najbližších dňoch pokračovať...
Václav (Česká republika, 2007, 97 min.) Réžia: Jiří Vejdělek. Námet: Tomáš Kudrna. Scenár: Marek Epstein, Jiří Vejdělek. Kamera: Jakub Šimůnek. Hudba: Jan P. Muchow. Hrajú: Ivan Trojan, Emília Vášáryová, Jan Budař, Soňa Norisová, Jiří Lábus, Petra Špalková, Martin Pechlát, Zuzana Kronerová