Hoci je témou tejto snímky „extrémny tuning“ a názvom nezdravo pripomína limonádky typu Rýchlo a zbesilo, jej publikum je úplne odlišné. Ide totiž o prostý príbeh zo života skutočnej a veľmi zaujímavej postavy, Novozélanďana Burta Munroa. Tento človiečik v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia už ako postarší pán vytvoril niekoľko svetových rýchlostných rekordov v jazde na motorke, pričom posledný z nich je dodnes neprekonaný. Jeho prvá rekordná jazda sa pritom odohrala za dobrodružných, úplne amatérskych podmienok – a práve o tom rozpráva film V zajatí rýchlosti od skúseného režiséra Rogera Donaldsona (jeho ostatným filmom v našich kinách bol The Recruit), ku ktorému napísal aj scenár.

S Burtom sa zoznámime v jeho príbytku, ktorý tvorí skromná drevená garáž plná súčiastok a náradia s malou posteľou pod oknom. Okrem tejto kôlne a jej obsahu celý Burtov majetok pozostáva zo zanedbanej záhradky a menšej sumy v banke, ktorá však za svet nechce dorásť natoľko, aby si jej majiteľ mohol dopriať svoj najväčší sen: jazdu na pretekoch Speed Week na soľnom jazere Boneville v Utahu. Burt sa však medzi spoluobčanmi teší veľkej úcte (napriek svojmu čudáctvu), a tak s pomocou verejnej zbierky a hypotéky na svoju skromnú nehnuteľnosť vyráža nakoniec na cestu.


Žánrovo sa dá V zajatí rýchlosti opísať ako neortodoxný road movie, pričom viackrát som si pri jeho sledovaní spomenul na Lynchovo dielko Príbeh Alvina Straighta. Kým pri tradičnom road movie ide predovšetkým o voľnosť a vnútornú slobodu (pre ktorú je samotná cesta metaforou), u Burta Munroa aj Alvina Straighta dominuje konkrétny cieľ a odhodlanie - spolu s vecným prístupom k smrti, ktorý vyúsťuje do zvláštnej tichej naliehavosti. Donaldsonovi sa tento pocit podarilo navodiť s typickou zručnosťou. Poradil si aj s vykreslením jednotlivých etáp Burtovej cesty, pričom všetky prostredia (novozélandské mestečko, Los Angeles, pustatiny amerického Juhozápadu plus ruch samotných pretekov) obdaril osobitým koloritom a drobnými epizódkami vykresľujúcimi miestnych ľudí a ich povahy. Burtove zážitky s transvestitskou recepčnou Tinou, s predavačom ojazdených áut (plus jeho neuveriteľné romantické príhody) majú za následok, že je film aj napriek slušnej dĺžke dynamický, pozerateľný a obsahuje len pár hluchých miest. Atmosféru akurát miestami narušuje hudobná stopa, ktorá je pomerne chudobná a často využíva krátku vibrafónovú sekvenciu, podozrivo pripomínajúcu motív z Americkej krásy.
V zajatí rýchlosti je však predovšetkým tour de force Anthonyho Hopkinsa, ktorý v tomto filme podáva brilantný výkon (aj na svoje pomery). Také citlivé, jemné, až hodinársky precízne znázornenie zápasu medzi vôľou a slabnúcim telom vidno na filmovom plátne len málokedy. Hopkins však vystihol Munroa aj v iných aspektoch – je priamy, zdvorilý, mierne šibalský a k strojom pristupuje so zmesou zbožnej úcty a intimity, ktorá sa rodí iba v pokojných rukách pokrytých hrubou vrstvou motorového oleja. Slovami Jima Moffetta, „this man is the genuine article“. Neviem, ako to Hopkins robí, ale hrá v tomto filme fantasticky.


Predstavitelia vedľajších postáv si jasne uvedomujú, kto je pred kamerou najdôležitejší, a Hopkinsovi vytvárajú na plátne príjemné a autenticky pôsobiace kontrasty. Najzapamätateľnejší je azda mladý Aaron Murphy, ktorý hrá Burtovho „pseudo-vnuka“ Toma, a Chris Williams v spomínanej úlohe transvestitskej recepčnej.
Hoci sa pri spätnom pohľade Burtova cesta tak, ako je znázornená v tomto filme, môže zdať trochu príliš priamočiara, jeho úspech je tak-či-tak takmer nadľudský a rozhodne obdivuhodný. V zajatí rýchlosti je emotívny, ale prirodzený a sviežo ľudský film, ktorý drží umelú sentimentalitu na uzde dokonca aj v závere. Dá sa odporučiť každému, kto si potrebuje zdvihnúť náladu a vidieť v kine niečo povzbudzujúce. Čudákovi Burtovi Munroovi ťažko dopriať dôstojnejší filmový pomník.
The World’s Fastest Indian (USA/Nový Zéland, 2005, 127 min.) Réžia: Roger Donaldson. Scenár: Roger Donaldson. Kamera: David Gribble. Hudba: J. Peter Robinson. Hrajú: Anthony Hopkins, Saginaw Grant, Diane Ladd, Walton Goggins, Christopher Lawford, William Lucking, Aaron Murphy, Laurel Moglen