Českí tvorcovia spojili dva koncepty s vysokým potenciálom – muzikál s chytľavými piesňami a ešte stále moderné 3D. Najali množstvo hviezd, snažia sa nás masírovať trailermi a návštevnosť by mohla preraziť strop. Mohla, no na to, aby pokus vyšiel, potrebovali predovšetkým lepší dej.V živom mestečku existujú dva domy – čistiareň peria a príbytok pani Hildy, čo sny vie vykladať. Doteraz žili svojím životom – on čistil periny od zlých snov, ona sa ich snažila vysvetľovať. No ak dedo z čistiarne zrazu prišiel na to, že v perinách je skutočne skrytý svet snov a tie zlé sa dajú vymazať, mestskú hegemóniu by porušil, čo by Hildu naštvalo. Lenže to sa začnú diať úplne iné veci – dedo zmizne, zo snov sa do reálneho sveta dostávajú postavy a všetko stráca rovnováhu...


Nechcem si tu zle vykladať dej či sny, ale očividne sa tvorcovia rozhodli nasledovať úplne prostú mustru, ktorá sa im zrejme raz prisnila a nápad bol hotový. Nechať tancovať na námestiach, izbe, dome, svete reálnom či fiktívnom desiatky viac či menej známych tvárí a popritom nechať plynúť nejaký dej. Nie je podstatne aký, stačí ním pospájať všetky tie pesničky a tančeky.Žiaľ, presne tak film vyzerá a je to jeden z najpremenlivejších zážitkov tohto roka. Nie je to zlý v celej stopáži, na to sa príliš snaží a darí sa mu vyzerať sladko. Prehnaná štylizácia z trailerov pôsobí neraz ako opojný jed, ktorý si vás podmaní a máte chuť podupkávať si vybrané songy a sledovať rozjarenú sekvenciu skoro ako z predmestia Hairspray. No v momente, keď sa hudba na chvíľu zastaví a má sa odohrať hovorená či dejová časť, V perine nepekne narazí.

Dej (či pokus oň) zložený zo snových a reálnych miest má tendenciu ponoriť sa do vlastnej mytológie hlboko a chrliť na vás princípy snov, fungovania dobrých a zlých bytostí, prechodov z jedného sveta do druhého a dokonca ich ukázať vždy inak, až po polovici filmu kapitulujete a na dej sa vykašlete. Je to nesúrodá blbosť a ak by videl tento snový projektil raz aj Christopher Nolan, asi by ho trafil šľak. Správny muzikál má dej jednoduchý, čo je opak V perine, ten ho kombinuje až príliš. Na svoju škodu, pretože muzikály radi rozprávajú časti deja cez samotné piesne a ich texty – taká snaha tu skôr absentuje, resp. ak sa občas objaví, zlyháva. Spev a tanec môže byť šikovne zvládnutý, všetci pekní herci sú štýlovo oblečení a majú zaujímavé (hoci neraz až pitoreskné) choreografie, ale čo z toho, keď po hodine vidíte, aké sú samoúčelné. Opäť platí – tie lepšie vám môžu sadnúť a budete sa baviť. Tie horšie a dejové treba chtiac-nechtiac pretrpieť.

Neoplatí sa kritizovať, že V perine má gýčovú štylizáciu a všetko je tu pekné, uhladené, farebné a pôsobí to ako vytúžené české mestečko 60. rokov (zjavne sa tu niekto zamiloval do Rebelov a sčasti ich obšľahol). Je to súčasť jeho koloritu a to je v poriadku – ale keď do toho nesedí dej a vystúpenia strácajú na pôsobivosti... Sčasti pomáha prekryť nedostatky celkom podarené 3D, čo je vítaná správa oproti Koziemu príbehu. V perine 3D má dobré momenty a efekty sa budú páčiť.Čo nemusí jednoznačne platiť o hereckom obsadení. Česi pobrali do spevu-tanca mnoho tvárí, no každá, čo veľmi spievať nevie alebo má strašne veľkú túžbu padnúť do grotesky, sa vám sprotiví. Presne tieto obsadenia sumarizujú, v čom má V perine 3D potenciál a v čom nie. Ak je na plátne niekto spevavý a s dobrým číslom, film zafunguje. V opačnom prípade a bez deja - skôr nie.V peřině (Česká republika, 2011, 103 min.)Réžia: F. A. Brabec. Scenár: Miroslav Adamec. Kamera: F. A. Brabec. Hudba: René Rypar. Hrajú: Lucie Bílá, Karel Roden, Bolek Polívka, Eliška Balzerová, Nina Divíšková, Arnošt Goldflam, Jiří Mádl, Anna Stropnická