Remember, remember, the fifth of November, The gunpowder treason and plot. I know of no reason why the gunpowder treason should ever be forgot.

V ako Vyhlásenie
V ako Vendetta patrí k najpôsobivejším dielam komiksového fondu. O veľkosti jeho spoluautora Alana Moora (druhým podstatným do partie bol David Lloyd) svedčí fakt, že išlo o jedno z jeho ranných diel, v dlhej kariére plnej skvostov.
Vendetta sa odohráva v blízkej budúcnosti, ktorá je však na časo-míle vzdialená klasickej mainstreamovej predstave o Zajtrajšku. Žiadne nablýskané supermoderné stroje, žiadne nanotechnológie. Omnoho viac pripomína, špeciálne nám v strednej Európe, dobu, akú sme zažili a dôverne si ju (ne)pamätáme. Šero, ticho a strach totality, ktorá cez Vodcu a Stranu kontroluje všetko. V uniformovanosti priemeru mal na sebe každý masku poddajnosti a apatie. Bola (či bude?) to doba, kedy naopak nasadanie masky na tvár znamenalo vystúpenie z davu a ohlásenie sa. A ktosi taký sa našiel. V maske rebela zo 17. storočia s prezývkou V a so záľubou v umení. Zaklopal (výbuch Old Baily) na ustráchané a umlčané srdcia ľudí  a jemne i pošepol (Čajkovského predohra 1812), že budúci rok 5 novembra sa budú diať veci... No kto by sa netešil...


V ako Varovanie
O sile Moorových diel možno svedčí i fakt, že ich filmové adaptácie veľkú slávu nepobrali. Na príbehu o Jackovi Rozparovačovi Z pekla si pošramotil povesť Johnny Depp, no a príšernosť skrytá za titul LXG v podstate zobrala všetku chuť do hrania zase Seanovy Connerymu. To je prvý dôvod na rozumnú dávku rešpektu a obáv.
Rovnako treba uviesť, že pôvodný komiks je všetko možné, len nie rýchlo odsýpajúci príbeh. Jeho rozvláčnosť je daná čiastočne aj tým, že sa vtedy Moore ešte len "učil", ako robiť veci naozaj kompaktne. Samotná podstata príbehu (a jej veľký pôvab) je v zvláštnej štruktúre, kde sa dbá skôr na atmosféru (plnú dlhých monológov, veršov a citácii) ako na ľúbivú dynamiku. Tá trocha akcie, je podávaná skôr s dôrazom na paradox k slovám a hranie sa na schovávačku s čitateľom. Povedané jednoducho: žiadne Žvuung!!! Žuch! Beng! á la Superman, ale zložitá skladba obrazov, slov a skrytých významov. V prípade, že niečo takéto sa chce preniesť na plátno, je čas pre druhú dávku rešpektu, možno jemne preloženú panikou.
Do tretice treba spomenúť bratov Wachovských. Ich Matrixom vybudovanému menu asi vďačíme za to, že Vendetta dostala celuloidovú podobu, na druhú stranu akékoľvek očakávanie rýchlej a efektnej kaskády akcie je (už aj vzhľadom na predošlé riadky) nezmyselné. Stále sa nebojíte? Tak poďme na to!


V ako Vladov pohľad
Vendetta debutujúceho režiséra Jamesa McTeigue-a (asistent réžie pri filmoch Smrtihlav, Matrix) je pomerne pomalým filmom s minimom akcie. Efektné nastolenie základnej témy si pomáha akýmsi flashbackom, ale dokáže veľmi rýchlo (hoci za cenu určitých úprav) zorientovať diváka v problematike a ponúknuť mu silný motivačný háčik – krásnu E-Vey (asi najkrajší adaptačný moment filmu) v podaní Natalie Portman a príchod V s hlasom Huga „Smitha“ Weavinga.
Približne do polovice filmu sa všetko deje tak ako má, no vyberavejšiemu oku stále viac začína chýbať výraznejšia práca kamery. S výnimkou úvodného obrazového prepojenia Evey a V a kúpacej scény Prothera, je zvyšok snímky veľmi „bežný“. Záverečnú masovú scénu kvôli ktorej sa robila odstávka Trafalgar Squere považujem obrazovo za vyslovene odfláknutú. Vplyv Wachovských na svojho bývalého asistenta, je však zrejmý a v niektorých strihoch obrazu na hudbu (najmä prvá akcia) cítiť (v dobrom) Matrix.
Nutnosť udržať kompaktnosť filmu viedla jeho autorov k výraznému zrýchleniu resp. zjednodušeniu filmu, ktoré sa však ani tak neprejavilo na dejovej línii (tá je v podstate pomerne jednoduchá), ale skôr na jej významových líniách. Väčšina postáv je sploštená, no výraznejšie to ublížilo iba jednej – žiaľ veľmi dôležitej. Natalie Portman je, podľa mňa, vo svojej úlohe zmätená, nepresvedčivá a stratená. Keď si spomeniem na jej úžasnú postavu z Na dotyk a poloprázdnu Amidalu je asi jasné, ktorou cestou by mala v budúcnosti pokračovať.
Najpresvedčivejší výkon podal hlas Huga Weavinga, ktorý nielen svojou čiastočne „agentskou“ moduláciou fungoval. Celkové filmové vyznenie tak u mňa kolíše a nedokáže sa udržať po celý čas v top forme.


V ako Variácie
Pôvodné dielo bolo v dobe svojho vzniku (80 roky, Thaetcherizmus) reflexiou „blbej nálady“ v Anglicku a autorovou depresiou z konzervativizmu krajiny. Sám Moore sa nikdy netajil (v predhovore Vendetty sa tým priam chváli) množstvom použitej inšpirácie. Od najčastejšie spomínaných orwelovských symbolov až po rebelantské pesničky. Tieto variácie známych motívov však dostali v konečnej podobe novú kvalitu dopĺňajúcu svet skeptických a katastrofických scenárov o plnohodnotného člena. Aj filmová podoba má svoje variácie. Či už je to určitá tematická spríbuznenosť s filmami typu Equilibrium alebo aj iná ako formálna podobnosť s Matrixom. Napríklad tento dialóg medzi Evey a V...:
E: „Who...who are you?“ V: „Who? Who is but the form following the function of what... and what I am is a man in a mask.“ E:  „I can see that.“ V: „Of course you can. I'm not questioning your powers of observation, I'm merely remarking on the paradox of asking a masked man who he is.“   ... je peknou variáciou (pripomenutím ak chcete) štýlovo a patrične pôsobiacej slovnej ekvilibristiky medzi Agentom Smithom a Morpheusom.
Najfascinujúcejším momentom Vendetty (ako takej) je jej významový presah, respektíve jej aktuálnosť. Človek by až neveril, že po 11. septembri môže kladná postava povedať: „Zničením jednej budovy môžete zmeniť svet k lepšiemu.“ Či už ide o víziu alebo o iróniu osudu, je naozaj silné vnímať príbeh v tomto kontexte. Akékoľvek silené „pushovanie“ tejto témy a „bushovanie“ Vendetty mi príde ako nechutné znásilňovanie toho, čo má zostať presne také ako je. To už nie je variácia, ale priamočiara alegória, ktorá je tak ako vravieval Tolkien - dôsledkom nedostatku imaginácie.
V ako Výsledok
Výsledok? Najlepšia adaptácia komiksu Alana Moora. Napriek tomu, že on sám sa v polovici nakrúcania od filmu dištancoval. A asi cítim prečo. Patrí sa totiž povedať, že drvivá väčšina kladov Vendetty vychádza z kladov samotnej predlohy a autori filmovej adaptácie toho až tak veľa nepridali. Vadí vám to? Mne trochu áno. Verím, že sa dočkáme ešte lepšej Moorovky... Čo tak Watchmeni?
V for Vendetta (USA/Nemecko, 2006, 132 min.) Réžia: James McTeigue. Scenár: The Wachowski Brothers. Kamera: Adrian Biddle. Hudba: Dario Marianelli. Hrajú: Natalie Portman, Hugo Weaving, Stephen Rea, Stephen Fry, John Hurt, Rupert Graves