Boccaccio je úžasný, hlása názov najnovšieho filmu talianskej súrodeneckej úderky Paolo a Vittorio Taviani (Padre padrone, Noc svätého Vavrinca, Cézar musí zomrieť). Presvedčia o tom však skúsení filmári svojim počinom aj diváka?

Ak sa vám nejakým zázrakom Giovanni Boccaccio až doteraz celkom vyhol, prípadne vo vás evokuje len matné spomienky na hodiny stredoškolskej literatúry, zaiste vás príjemne prekvapí svojim až shakespearovsky sviežim nábojom. Jeho Dekameron je súbor zábavných historiek plných vtipu, vášne aj konfliktov. Chvíľami je roztopašný, drzý a škodoradostný. Potom zase poeticky ťaživý, s dôrazom na archetypálne osudy svojich hrdinov. Ak by ste potrebovali zahnať dlhé chvíle tak, ako skupinka mladých rozprávačov, ktorých mor vyhnal z milovanej Florencie na vidiek, určite by vám taký Dekameron padol ozaj vhod.
KINEMAVIDEO3650.
Z rovnej stovky minipríbehov, ktoré tvoria Boccacciov slávny Dekameron, sa do filmu dostala síce skromná, no pomerne pestrá vzorka. Prestriedavajú sa tu komické námety s tragickými, len aby neskôr opäť dráma ustupovala odľahčeným zápletkám. Dynamike filmu to určite značne pomáha, najmä ak si uvedomíme, že mu strih doprial hádam aj prištedrých 120 minút.
Pre x-té spracovanie Dekameronu v dejinách kinematografie by však zrejme mala byť príznačná najmä nadčasovosť a presah. Hľadanie paralel so súčasnosťou, ktoré sa v texte až dosiaľ možno úspešne ukrývali. Tie však Tavianovci do svojho filmu nedokázali zakomponovať ani pri výbere poviedok, ani ich prerozprávaním. Niektoré z  príbehov majú navyše s odstupom stáročí už predsa len trochu menej cvengu. Ich pointa (napríklad v prípade príbehu o sexu chtivých rehoľných sestrách) už toľko neprekvapuje a nešokuje, aby si s ňou divák stopercentne vystačil. Inde zase aj celkom podarený nápad (zaľúbený sokoliar a matka umierajúceho chlapca) napokon končí akosi dostratena.

Roztrieštený na jednotlivé poviedkové segmenty skrátka film hlad po prozaickom zážitku neuspokojí. A sklame aj ako celok - výber možno reprezentuje vkus či zmysel pre humor bratov Tavianovcov, širší kontext a cit pre kompaktnosť filmu tu však celkom chýba.
A tak obhájenie idey opakovane sfilmovať Dekameron ostáva skôr na výrazových prostriedkoch, než na obsahu. Treba povedať, že s formou sa talianski tvorcovia pohrali celkom lahodivým a inšpiratívnym spôsobom. Dôslednosť ich zámeru badať na každučkom detaile- napríklad aj v tvárach obsadených hercov, ktorí by všetci do posledného mohli stáť modelom ktorémusi z renesančných maliarskych majstrov. Ich herecké prejavy pôsobia okázalo divadelne, nie však až za hranicu, ktorá by pôsobila vyumelkovane a rušivo.

Rovnaká harmónia sa opakuje aj v scénickom spracovaní. Vonkajšie lokácie aj interiéry charakterizuje čistota línií, zemitý súzvuk farieb a minimum nadbytočných rekvizít, ktoré by odpútavali pozornosť. Majstrovstvo a dekády skúseností Tavianovcov aspoň pri budovaní atmosféry dostávajú hmatateľné kontúry a film sa tak predsa len stáva pomerne zmysluplným a záživným.
Nemožno sa však pri celkovom hodnotení snímky ubrániť sklamaniu, že si takí overení tvorcovia vybrali dávno vyšliapanú cestu a nedokázali svoj prekvapivý výber ani obhájiť. Úžasný Boccaccio skrátka žiaľ zase až taký úžasný nie je. 
Maraviglioso Boccaccio (Taliansko / Francúzsko, 2015, 120 min.)Réžia: Paolo Taviani, Vittorio Taviani. Scenár: Paolo Taviani, Vittorio Taviani. Hrajú: Carolina Crescentini, Flavio Parenti, Vittoria Puccini, Michele Riondino, Kim Rossi Stuart,Kasia Smutniak,Jasmine Trinca, Riccardo Scamarcio