V téme alkoholizmu sa dá na filmovom plátne ľahko prepadnúť do kĺzania po jej povrchu. Schéma postupného prepíjania sa do nemoty ako vďačne atraktívne prostredie dokáže zarezonovať, pretože problémy "tých druhých" sú predsa len akosi vtieravo známe aj nám. Niečo mimo spoločenský priemer jednoducho zaujme. Pridanou hodnotou v rámci filmového spracovania tejto témy môže byť zdržanie sa akéhokoľvek citového vydieračstva, čo sa v snímke Úsmevy smutných mužov viac-menej úspešne podarilo.

Český režisér Dan Svátek sa dotkol jedného reálneho osudu a natočil dôstojnú výpoveď človeka závislého od alkoholu podľa knihy Josefa Formánka Úsmevy smutných mužov. Ústrednú postavu J.F. zveril Davidovi Švehlíkovi (nemožno prehliadnuť podobnosť s jeho Romanom v Pravidlách lží, 2006). Nachádzame sa striedavo na chránenom území protialkoholickej liečebne a v ohrozujúcej atmosfére slobody tam vonku. Stávkou na istotu je bezpochyby osobnostné zloženie členov komunity, kde režisér a scenárista Svátek skvelo zakomponoval nielen herecké esá (Dušek, Plesl, Malý), ale dal priestor vyniknúť i neznámejším tváram (Franěk, Maryško, Novák st.). Vonkajšiemu prostrediu dominuje Josefova rodina s trocha skratkovito jednajúcou manželkou a citlivou malou dcérkou. Jeho pracovná sféra sa takisto úzko potýka s rodinným zázemím, keďže povolanie spisovateľa nevyžaduje pravidelné dochádzanie do zamestnania. Kruh najbližších dotvára Josefova dospelá dcéra čoby trošku banálne volená príčina jeho trápenia.
KINEMAVIDEO4836.
Film cez jednotlivých pacientov načiera do ich životov, zhruba prečo začali s pitím a aké následky to na nich zanechalo. Viac než na umnejšie psychologické pozadie sa tlačí na podfarbovanie životných etáp vizuálnym dôrazom pomocou kamerových clon. Nimi sa v snímke akcentuje atmosféra sebazničujúceho chľastania čohokoľvek, akokoľvek a kdekoľvek. V osudoch členov liečebne ale ani nemožno ísť hlbšie do detailov a nosným životným príbehom zostáva ten Josefov. Každý z nich však niečím obohacuje Josefov pohľad na vec, či už ide o opustenie rodinou, frenetický únik k behaniu alebo pokrytecký sebaklam o vyliečení pri sebahodnotení pred komisiou.

V Úsmevoch smutných mužov nájdeme bezpochyby viac smútku než úsmevu. Trpkú chuť závislosti treba ale občas nadľahčiť spontánnym klavírnym prejavom, vyventilovať ju básnickým črevom, zanechať ju na zablatených bežeckých teniskách či doslova vypariť sa jej z očí do inej dimenzie. Dan Svátek nechal ťaživosť alkoholizmu v prijateľnej rovine konfrontovania sa s ním v rozumnej úrovni dramatičnosti a zároveň sa na pravidlách a zákonitostiach chodu samotného liečenia dostáva do voľnejších situácií, kde sa napríklad na také "zlé body" či detinsky pôsobiace povinnosti dá pozrieť troška s rozmarom. V konečnom dôsledku však práve ony predstavujú základnú kostru existencie, aby si na nej abstinujúci alkoholik dokázal postaviť svoj život čo najplnohodnotnejšie.

Všetky očakávateľné zlyhania a relapsy sú vykreslené dôveryhodne, no formálne predsa len neveľmi zaujmú, čo ale nie je mínusom snímky, jednoducho vypĺňajú najčastejšie opakujúce sa schémy takýchto situácií v bežnom živote. Úsmevy smutných mužov v žiadnom prípade nemožno radiť k čisto schematickým filmom s problematikou závislosti od alkoholu. Rozprávaním v prvej osobe sa utužuje efekt intimity a vlastného vnútorného boja s chorobou. Svátek nám chrstol do tváre vážnu tému vo vážnom balení. S primeranou dávkou irónie na zľahčenie bremena závislosti, s nejasným výsledkom boja a s privedením alkoholizmu až nekomfortne blízko našich bezpečných zón života.
Úsměvy smutných mužů (ČR, 2018, 92 min.)Réžia: Dan Svátek. Predloha: Josef Formánek (kniha). Scenár: Dan Svátek, Josef Formánek. Hrajú: David Švehlík, Jaroslav Dušek, Ondřej Malý, Ivan Franěk, Marika Šoposká, Simona Babčáková, Jiří Maryško, Jaroslav Plesl, Michal Gulyáš, Taťjana Medvecká, Ha Thanh Špetlíková, František Černý, Anna Randárová, Rostislav Novák st., Marika Procházková, Radovan Král, Petra Nesvačilová, Isabela Bencová-Smečková, Karel Ondrka, Tomáš Měch