Začína na Slovensku nová filmová éra, ktorá nám každý marec prinesie nový triler? Po vlaňajšom Červenom kapitánovi sa do kín dostáva ešte očakávanejší projekt Únos inšpirovaný dianím v 90. rokoch 20. storočia, kedy sa unášal prezidentov syn za hranice republiky alebo vybuchovali autá v Karlovke.

Únos pritom nie je vernou rekonštrukciou diania, ani adaptáciou „dánoviek“. Mariana Čengel Solčanská si písala dva roky vlastný scenár; vyšla zo známych udalostí, nedáva skutočné mená a do deja vloží novú postavu, cez ktorú rozpráva niečo, čo sme videli v správach.
Štart na Silvestra 1993 predstaví rodinu Prezidenta, postavy Predsedu i Chalaniska a novinárku Martu, ktorá nájde po bujarej noci na záhrade bratovu odrezanú hlavu. Od toho rána sa odvíja príbeh smerujúci k známym machináciám: snaha vymenovať Chalaniska za šéfa SIS, realizovaný únos Prezidentovho syna, lúpež banky i nejasná deľba podielu, boje v podsvetí a vybuchnuté auto. Medzi jednotlivými bodmi sledujeme pohyb Marty po redakcii, krčmách, Bratislave, okolí a neraz v podsvetí.
KINEMAVIDEO4093.
Nová cesta spracovania (nie rekonštrukcia či adaptácia, vlastný smer) sa napokon ukáže byť celkom vhodná. Scenár pracuje s rôznymi cieľovými skupinami, pokrýva odlišné očakávania. Pamätníci sa držia kľúčových momentov počastovanie prezývkami im pripadá najprv zvláštne, no keď sa príbeh rozbehne, predsudky padnú. Časť postáv má reálne mená (Robo, Oskar) a Únos balansuje medzi reprodukovanými udalosťami a vlastnými vstupmi. O ich stvárnení sa budú viesť dlhé debaty.
Maroš Kramár je prekvapivo dobrý Predseda a neprehráva, výstupy na predvolebných mítingoch i zákulisných debatách mu idú výborne. Milan Ondrík má menší priestor ako čakáte, musí excelovať vo vybraných scénach, no patrí medzi špičku. Dvojica mladíkov stvárňujúca Roba a Oskara pôsobí najprv naivne a akosi sa im nedajú veriť osudové úlohy, dajte im čas, od 25-ročného nemôžete čakať všetko hneď. Ján Greššo ako Prezident podáva solídny civilný výkon.

Bez prezrádzania súvislostí sa treba sústrediť na postavu Marty; najprv je málinko vykreslená a do mozaiky zapadne neskôr. Spočiatku drzá, odťažitá a nie príliš sympatická, jej prejav vás príliš nezaujme a interakcie s vyšetrovateľom nie sú príliš uveriteľné. Celý čas niečo na výkone Rebeky Polákovej nesedí, hoci ťažko určiť, či je to jej tlmeným vyznením alebo postavou, ktorá neposúva veci fatálne ďalej, skôr sleduje. Napriek tomu sa do finále dočkáte silnej scény a kombo s vyšetrovateľom Milanom Mikulčíkom nie je márne.
Únos má dve polovice a paradoxne, okolo samotnej udalosti únosu sa príliš netočí. Zaujímavejšia je jeho druhá časť, kedy sa vrhneme naplno do podsvetia, začnú sledovačky, čisté priestrely hláv, nevydarené atentáty; vtedy graduje celá línia, prídu mrazivé scény napätia – a v neposlednom rade nie malé obavy, čo keby sa niečo také stalo nám alebo v našom okolí? Narácia k vzniku a fungovaní mafie je výborná, jej pôsobenie tiež a naplno sa prejavuje casting všetkých zúčastnených na čele s Danom Heribanom. Jeho Efendi pripomína najlepšie úlohy mafiánov v iných gangsterkách – je mrazivo vtipný, krutý a nebezpečný a v každej scéne podmanivý...
S ním súvisí aj celková atmosféra filmu a 90. rokov, kedy sa správy hemžili vraždami. Únosu najlepšie sedí vybavovanie účtov v podsvetí a nemusí mať veľa odkazov na politiku – už keď sa objavujú, výborne vypĺňajú celý kolorit. A je sympatické, ako tvorcovia naplno zvládajú retro, kulisy a spracovanie Bratislavy v rokoch 1994-1996, hoci vopred o detailoch nehovorili a sústredili sa na rozprávanie. A slovenský film má konečne aj skvelé scény, kedy iba prší, sneží alebo nervózny mafiánik v prístave nedvíha telefón. Atmosféra na jednotku!

Bude zaujímavé sledovať mladú generáciu, ktorá udalosti nepozná či nebola na svete a dostane sa sem na novú kriminálku či cez klip Kaliho. A načasovanie je nemilosrdne prívetivé, kedy opäť žijeme v spoločnosti, ktorá hlása, ktorý skutok sa nestal. Sú veci, ktoré Únosu nesedia – pár replík, kľúčová scéna výbuchu je skôr na dvoch tretinách cesty (ale prelína scény a strih má výborný) a monológy Robovej mamy na začiatku i konci.
No film chce zanechať odkaz a nebyť kriminálkou do počtu. Pre dobro slovenskej kinematografie by bolo, ak by sa objavil šikovný scenárista a dal Mariane Čengel Solčanskej silnú krimi – Únos je jej najlepší film a mohli by sme sa dočkať ešte lepšieho, ak by sa naplno sústredila už iba na réžiu pri ďalšom projekte.
Únos (SR, 2017, 95 min.)Réžia: Mariana Čengel Solčanská. Scenár: Mariana Čengel Solčanská. Kamera: Laco Janošťák. Hrajú: Rebeka Poláková, Milan Mikulčík, David Hartl, Vladislav Plevčík, Ján Greššo, Juraj Hrčka, Maroš Kramár, Ady Hajdu, Milan Ondrík, Dano Heriban, Ingrid Timková