Slušné herecké zoskupenie v suchej britskej čiernej komédii. Nutno povedať, že nie veľmi inšpiratívnej, zábavnej ani originálnej. Tobôž nie univerzálnej...

Little Wallop je maličké britské mestečko s 57 obyvateľmi. Štyria z nich sa snažia tvoriť usporiadanú rodinu – otcom rodiny je reverend Walter Goodfellow (Rowan Atkinson), ktorý sa sústredí viac na svoje kázne a prejavy ako na skutočný beh rodiny. To má za následok nejeden úlet jeho manželky Glorie (Kristin Scott Thomas), ktorá práve načala románik so svojím inštruktorom golfu (Patrick Swayze). O tom, že pod lampou je najväčšia tma svedčí aj správanie dcéry Holly vyprofilované do nymfomanky ukájajúcej si svoj apetít najradšej v nedeľu ráno v hocijakej kraksni pred dverami vlastného domu. A napokon je tu synáčik Petey dostávajúci pravidelne nakladačku, často kvôli neskorému príchodu jeho rodičov po vyučovaní. Je to ukážka nie veľmi fungujúcej rodiny, a tak je príchod starej pani menom Grace (Maggie Smith) doslova vítaný, pretože práve ona dokáže premiešať súčasné pomery a vylepšiť obyčajné životy na podstatne lepšie... Lenže Grace skrýva nejedno tajomstvo, či už vo svojom živote, minulosti alebo obrovskom kufri, ktorý neustále vlačí so sebou už od útleho veku...


Bol to pomerne dobrý nápad, hoci v kontexte žánru čiernej komédie nie príliš objavný. Pod maskou milého človiečika sa skrýva v skutočnosti vražedkyňa likvidujúca okolie pre určitý dôvod. Na prvý pohľad môže ísť o nechutný spoiler, za ktorý by čitatelia už radi brúsili britvy, vidle i kamene na umučenie recenzenta, ale v skutočnosti vám podhodí túto návnadu priamo hocijaký trailer alebo distribučný popis deja. Vo väčšine prípadov koná taká milá hrdinka v záujme rodiny, či už v jej vytvorení, ochrane alebo udržaní. Na podobný koncept už vsadila napríklad komédia Šesť vrážd stačí, mamička! ešte v roku 1994. Bol to priemerný kúsok a mal slúžiť ako jasný exemplár, že podobné aranžmá inak dopadnúť nemôže. Je sčasti otázne, prečo sa teda pustili britskí tvorcovia do takého projektu, keď pred dekádou už jeden taký vznikol a veľa vody nenamútil. Iste, na začiatku stál pomerne zaujímavý nápad, ale v konečnom dôsledku vyznieva často naprázdno a vo zvyšnom čase odbočuje do iného žánru.
Hlavná chyba Univerzálnej upratovačky leží v skutočnosti, že nie je príliš vtipná (publikum sa smialo iba párkrát na bežnom premietaní a odchádzalo mierne rozpačité), ani veľmi zaujímavá (prevarené témy chaotickejšej rodiny meniacej sa na usporiadanú, ó áno, koľkokrát sme ich už na plátne zaznamenali) a dokonca je v niektorých pasážach aj mimoriadne nudná. Celý vtip sa sústredí do poslednej tretiny, keď už začne Grace hlušiť okolie nanovo a dozvedia sa o tom takmer v priamom prenose aj ostatní protagonisti. Niektorí priamo na vlastnom tele, iní ako svedkovia. Sú to momenty, kedy tvorcovia rozbiehajú trošku morbídny kolotoč, ku ktorému spejú prvých 60 minút. Zároveň sú však podávané pomerne decentne, no vtipy sú pomaly až britsky suché. Väčšine divákov takto servírovaný humor bude vyhovovať a zapíše sa im do pamäti z celého filmu najvýraznejšie. Problém je, že sa nachádza iba v malej časti snímky. Darmo nám ukážu scenáristi zaujímavú finálnu pointu nadväzujúcu na prvé časti i pekný prológ. Je pravdepodobné, že niektorí diváci k nej totiž pri sledovaní nemusia dospieť.


Pretože viac ako čiernou komédiou, za ktorú sa Univerzálna upratovačka vydáva, je vlastne obyčajnou rodinnou selankou, ktorú zmení (ne)čakaný hosť. Príchod Grace jednoducho zmení pôvodný chod domácnosti a divák má sledovať vedľajšie témy. Lenže tie dosť úzko súvisia aj s hereckými výkonmi – Walter v podaní Rowana Atkinsona je solídny, hoci miestami okato ukazuje na predchádzajúce Atkinsonové výkony (pochopiteľne, najmä Beana), ale postupne sa z nich dokáže vymeniť a byť sám sebou (aj sebavedomejším Walterom, aj solídnejším Atkinsonom). Napríklad jeho scény objavovania vtipov s božskou tematikou alebo prebúdzanie v oblasti manželských povinnosti je pekne nakrútené, milé a občas aj úsmevné (nie však priamo vtipné tak, že sa budete válať od smiechu pod sedadlom a sypať do seba popcorn plnými dúškami). Celá aférka Glorie a Lancea (inštruktora Swayzeho) pôsobí dosť trápne, nudne až zdĺhavo a s výnimkou jedného vtipu (ktorý ste už aj tak videli v ukážke) vlastne nič nové neprináša, iba prekáža. Rovnako pôsobí aj celý Swayze s očividne viacerými vráskami. Kristin Scott Thomas odvádza veľmi málo zo svojho repertoáru, hoci mnohým bude stačiť už jej prítomnosť na plátne. Mimochodom, pokiaľ sa už máte nudiť, nech sa máte aspoň na čo pozerať, takže nymfomanka Holly je pomerne milá britská sedemnásťročná mačička, ktorá má však dosť málo priestoru, takže slúži skôr na okrasu. A napokon je tu Maggie Smith, ktorá vychádza najlepšie. Úloha milej babičky trúsiacej suché poznámky jej sedí a neraz sa má okamžite aj k činu a posúva dej napred.
Tvorcovia sa radi hrajú s dvojzmyslami. Názov filmu možno preložiť dvojako, pričom druhý význam už skrýva kúsok pointy, takže ho necháme na pokoji. Ale mená hrdinov sú milé – Holly, Grace i Gloria jasne odkazujú k Svätému písmu a jedno z nich vedie aj k zaujímavému, hoci nepreložiteľnému vtipu. V danom momente zistíte, kto iba sleduje titulky a kto si užije aj britské bonusy v origináli. Walter má pre zmenu zaujímavé priezvisko Goodfellow, ktoré sedí k jeho povahe – je skutočne „dobrý chlapík“ od srdca. Ale väčšinu dvojzmyslov si vychytáte bez nutnosti návštevy kina a vo filme vás ďalšie nečakajú.
Univerzálna upratovačka je jednohubka, ktorá vám v pamäti dlho nezostane. Zároveň neobsahuje ani veľa lákadiel na návštevu kina. Miestami pôsobí mdlo, inokedy obyčajne a s výnimkou niekoľkých vtipov vlastne nič neponúka. Na komédiu je to dosť málo, na filmové pomery priemerný pokus. Berte alebo nechajte tak.
Keeping Mum (VB, 2005, 103 min.) Réžia: Niall Johnson. Scenár: Niall Johnson, Richard Russo. Kamera: Gavin Finney. Hudba: Dickon Hinchliffe. Hrajú: Rowan Atkinson, Kristin Scott Thomas, Maggie Smith, Patrick Swayze, Emilia Fox, Liz Smith, Tamsin Egerton, James Booth, Toby Parkes