Spojené štáty americké sú superveľmoc. V politickom i filmovom priemysle. Prepojenie týchto dvoch skutočností nie je nezriedkavý jav, cez to všetko je Unesený zaujímavým príspevkom do témy.

                             


Napriek všetkému (či práve preto) nie je ľahké byť superveľmocou. Od čias Rímskej ríše a jej „Pax Romana“ (mierumilovný názov pre vojenskú, hospodársku a kultúrnu nadvládu) to platilo, a platí to dodnes. Americká nadvláda sa začala formovať v prvej svetovej vojne, ale jej skutočná dominancia sa počíta od skončenia studenej vojny. Je možné, že japonské peniaze a čínsky ekonomický potenciál sú signálmi zmien do budúcnosti. Faktom však je, že v súčasnosti je jedno jediné impérium, ktoré si hľadá svoje miesto na svete. Venuje sa tomu mnoho zaujímavých ľudí v knihách, čo stoja za prečítanie (Huntington: Stret civilizácii, Zbigniew Brzezinski: Veľká šachovnica) a často operujú s termínom: "Svetový policajt".
Unesený nám ukazuje zahalenú tvár tohto svetového policajta: To, čo v správach nie je vidieť a to čo sa filtrom písomných rozkazov a číselných tabuliek zmäkčuje a odcudzuje: konkrétne utrpenie konkrétnych ľudí. Ak je súčasnosť, ktorú žijeme naozaj nevyhlásenou vojnou proti terorizmu, tak rovnako, ako v každej vojne sa možno pýtať, prečo vlastne vznikla, kto ju chce a kto ňou trpí. Odpoveď na poslednú otázku je rovnaká, ako pri všetkých vojnách: najviac trpia nevinní ľudia. A nech už je naše zmýšľanie k Amerike (filmárskej či politickej) akékoľvek, jedno si považujem oceniť už v úvode. To, že takýto film vznikol na americkej pôde (podobne ako napr. Listy z Iwo Jima) je veľkým plus. Unesený nie je rebelantský film, nie je to škandalózne odhalenie. Možno je vlastne len povolenou odchýlkou od hlavného prúdu. Ja osobne však považujem za cenné, že vôbec je.


Príbeh Anwara El-Ibrahimiho je príbehom Egypťana, žijúceho celý život v Amerike. Po bombovom útoku sa stáva podozrivým a na základe zvyklostí „after 11/9” je s ním nakladané bez súdu. V mene zaužívaných sloganov „zabijeme jedného, aby sme ušetrili tisíce“ sa z neho stáva nepriateľ štátu a prestáva byť človekom s právami. Stále je však človekom, ktorý má rodinu, ktorá sa ho snaží zachrániť a iba jedným z mnohých, ktorých utrpenie neznesiteľne páli. Tri dejové línie - výsluch Anwara, boj jeho manželky a láska dvoch mladých arabov sa pochopiteľne „Iňarittuovsky“ t.j. osudovo pretnú. 
Druhým príjemným prekvapením, popri otvorenosti a kritickosti námetu, je herecké obsadenie. Celkovo veľmi dobré, v prípade niektorých postáv vynikajúce. Meryl Streep si užíva svoju administratívnu mrchu podobne, ako si užívala „ženského diablíka“ v Diabol nosí Pradu, a napriek pomerne malému priestoru z filmu doslova „trčí“. Veľmi dobre však fungujú všetky postavy z americkej línie príbehu. Nešťastná manželka v podaní Reese Witherspoon dokonca zahrala i to, na čo scenár úplne nepomyslel a definitívne sa v mojich očiach „ospravedlnila“ za Pravú blondínku. Výborní však boli i „senátor“ Alan Arkin a „poradca“ Peter Sarsgaard. Najslabším do partie tak prekvapivo zostal Jake Gyllenhaal (Zodiac).


Výraznú mieru celkového zážitku pochopiteľne tvorí samotný scenár a réžia. Pravdupovediac, nie som si istý, ako ich hodnotiť. Scenár mi prišiel príjemne civilný, jednoduchý a mnohé iba naznačujúci. Či už v rovine vzťahu medzi Witherspoon – Sarsgaard, alebo v pohľade na americkú politiku („Ak mám bojovať za nejaký prípad, musí to byť správny prípad v správnu dobu!“). Dávno sú preč časy, keď pán Smith prichádzal do Washingtonu. Podobne ako scenár - aj réžia je veľmi striedma, kvitoval som najmä, že neakcentovala fyzickú stránku mučenia. Určité významové diery (zmeškaný hovor) a chvíľami až obrazová nuda sú v konečnom dôsledku dôvod, prečo snímka neašpiruje na najsilnejšie pozície. Akoby chýbala autorská, alebo tvorivá schopnosť tému nielen otvoriť, ale aj k nej zaujať vlastný postoj.
Film, ktorý ťažko označiť za pekný. Na to hovorí o príliš ťažkej téme. Na druhu stranu film, ktorý skôr ako oddych, ponúka tému na zamyslenie. Ak to máte radi - skúste. Nebudete z neho unesení, ale ukradnutý vám nebude.
Rendition (USA/JAR, 2007, 120 min.) Réžia: Gavin Hood. Scenár: Kelley Sane. Kamera: Dion Beebe. Hudba: Paul Hepker, Mark Kilian. Hrajú: Reese Witherspoon, Jake Gyllenhaal, Meryl Streep, Alan Arkin