Na prekvapujúcej vlne rozmachu európskeho žánrového filmu (napr. nedávno Verejný nepriateľ č.1) sa k nám dostáva minuloročný víťaz karlovarského festivalu. Dánsky titul Ukrutne šťastní nepripomína nič z toho, na čo sme boli zvyknutí z čias „dogmatickej“ éry. Namiesto psychologického striptízu pred ručnou kamerou sa skôr vyžíva v žánrovej štylizácii. Jatrivé výstupy nahradilo sprisahanecké mlčanie, v ktorom sa tajomstvá skôr zastierajú a upevňujú, než odhaľujú. Je tiež dôkazom, že čiernym zmyslom pre humor možno nainfikovať akokoľvek mrazivú výpoveď. Nenechajte sa teda pomýliť názvom (hoci by jeho sarkazmus mohol mnohé napovedať) - optimizmu sa v Dánsku opäť nedorežete. Čo by aj človek očakával od miesta, kde podmienky diktuje bahno, kravy a galoše?





 
Do nehostinného kúta vidieka prichádza Robert (minimalisticky presný Jakob Cadergren), policajný dôstojník z Kodane. Nebo je zamračené, ulice pusté, pocestní chorobne nezhovorčiví. Nedostatok nadšenia vládne na oboch stranách – Robert je cudzí element, ktorý tu nikto nevíta s otvorenou náručou. Pracovné nasadenie je spočiatku na bode mrazu. Naštartuje ho stret s tajomnou blondínou v ohrození, čo akosi prirýchlo vkladá svoj osud do rúk nového šerifa. O trestoch za drobné krádeže tu panuje veľmi svojská predstava a Robert si začína uvedomovať, že drsnú povahu týchto končín bude ťažko zdolávať. Nedokáže sa začleniť do miestnych štruktúr a porozumieť kódovanej reči obyvateľov. Úprimná snaha pomôcť Ingelise, manželke miestneho grázla, sa mu postupne vymyká z rúk.





Prišelec sa stáva súčasťou zložitej hry vzťahov, v ktorej nie je možné dospieť k morálnemu rozhodnutiu a zachovať si čistý štít. Robert navyše vláči vlastné tajomstvo, ktoré je skutočným dôvodom jeho vyhnanstva a malo byť zadusené pokojným pobytom v lone tunajšej prírody. Tak, ako poltopánky rýchlo vymieňa za gumáky (povinná súčasť regionálneho outfitu), aj jeho identitu podivne tvarujú tunajšie zvyky. Minerálku vystrieda popíjanie piva počas služby v miestnom pohostinstve. Svižne prefackať malého recidivistu tiež prestáva byť problémom, ak si to situácia vyžaduje. Na podobných motívoch má divák možnosť pozorovať vnútornú premenu hlavného hrdinu. Bohom zabudnuté územie sa napokon stáva dejiskom zločinu, ktorý zatrasie duševným zdravím zúčastnených. Hrdina sa nechcene ocitá v reťaziach temného spoločenstva. Zaceľuje tak harmóniu obludária, ktorú svojím príchodom narušil.
Autor literárnej predlohy, spisovateľ Erling Jepsen (Umenie plakať) opäť ponúkol zmes traumatizovaných a nalomených postáv nesúcich svoj krušný údel na periférii Dánska. Režisér Henrik Ruben Genz poňal vidiek ako predpeklie, baštu kalných stránok ľudskej psychiky. Metaforické znázornenie tejto vízie predstavuje bažina za dedinou – miesto, kde obyvatelia pochovávajú svoje hriechy, akási brána do ich spoločného nevedomia. Kľúčom k výpovedi je zvolený žáner, respektíve žánre, pretože do tohto filmu ich natlačil skutočne mnoho. Ak vnímame ako dominantnú opozíciu muža zákona a jeho zhýralého protivníka, liehovinový duel v miestnom „saloone“, môžeme hovoriť o westerne. Spojenie hrdinu s femme fatale a hrozivo doliehajúca skutočnosť zasa pripomenie film noir. Uskutočnenie a následné vyšetrovanie zločinu vnáša do príbehu krimi a detektívne črty. Thrillerom, čiastočne aj hororom zaváňa neustále budovanie napätia a hra s desivými zvratmi. V procese vnútorného úpadku protagonistu, ktorému chýbajú obranné mechanizmy, sa dokonca objavujú náznaky psychologickej drámy.


Viac než o čokoľvek iné ide teda o pohrávanie sa so žánrovými konvenciami za účelom dosiahnutia maximálne štruktúrovanej a nasýtenej výpovede. Divácky zážitok pramení zo stotožnenia sa a vnorenia do fikčného sveta, zároveň aj z odosobneného vnímania jeho eklektickej konštrukcie. Znepokojivá atmosféra je budovaná prostredníctvom náznakov a odkazov, ktoré možno až príliš zaťažujú vedomie diváka a odpútavajú ho od toho, o čo v skutočnosti ide. Že ľudská morálka je nesmierne závislá na okolnostiach a sebeušľachtilejší úmysel neznamená nič, pokiaľ jeho majiteľ nie je schopný presiahnuť situáciu a diktovať jej vlastné podmienky. Autor k známej filozofickej téze veľa nového nepridal a tak v prípade tohto titulu platí, že „štýl víťazí nad substanciou“. Nie je to však celkom Pyrrhovo víťazstvo, lebo rozkoš prameniaca zo štylistickej hry určite stojí za návštevu kina.
Frygtelig lykkelig (Dánsko, 2008, 90 min.) Réžia: Henrik Ruben Genz. Scenár: Henrik Ruben Genz, Dunja Gry Jensen. Kamera: Jorgen Johansson. Hudba: Kaare Bjerko. Hrajú: Jakob Cedergren, Kim Bodnia, Lars Brygmann, Lene Maria Christensen