Recenzovať nový film Jana Hřebejka je nevďačná úloha: tento tvorca má (aj u nás) vybudovanú slušnú základňu priaznivcov, ochotných investovať do nákupu lístka za každých okolností, bez ohľadu na kritický ohlas. Kritik je  v takom prípade a priori odsúdený divákom ako „intelektuál“ (resp. snob), čo zvozí pod čiernu zem všetko zábavné. Ak teda patríte k Hřebejkovým fanúšikom, ďalej ani nečítajte...

Na U mě dobrý je sympatická jedna vec: nikto sa netvári, že má ísť o niečo viac, než ľahkú „letnú“ zábavu, nikto sa nehrá na umenie. Prečo táto poznámka? V istom momente (Kráska v nesnázích) som pri dvojici Jarchovský – Hřebejk nadobudol pocit, že sa predsa len chcú usilovať o to vysoké a vznešené. Niektoré scény (a navrch aj niekoľko okamihov v Medvídkovi) na mňa skutočne pôsobili ako snaha o umelecký presah jednoduchých historiek. Tie krôčiky boli možno smelé, no nevyzneli uspokojivo ani presvedčivo. Neviem, či to tvorcovia vnímali podobne, a vlastne na tom ani nezáleží. Dôležité je, že v ich novom príspevku sa už nič podobné nevyskytuje. Čo teda môžete čakať, ak sa vydáte do kina? Jednoduchú zábavku na jedno použitie so sklonom rýchlo vyšumieť z hlavy.
                


Som toho názoru, že aj film nakrútený výlučne so zámerom pobaviť obecenstvo, sa dá spraviť sofistikovane a inteligentne. Nemám nič proti humoru na úrovni, takým, ktorý nepodlieza latku priemerného vkusu zo strachu pred tým, aby ju náhodou nepreskočil až príliš výrazne. U mě dobrý je potom v mojich očiach esenciou presného opaku kvalitnej komédie. Pri jeho sledovaní mi dokonca ani raz nemyklo kútikom úst. Parafrázujúc iné dielko rovnakého autorského tímu, natíska sa otázka, kde soudruzi udělali chybu? 


Ono, tých je hneď niekoľko. Asi tá najväčšia je, že diváka s aspoň základným prehľadom o tom, čo sa na poli daného žánru udialo za posledných pár rokov, nemá čo prekvapiť. Porovnávať sa dá U mě dobrý s viacerými kúskami, staršími či novšími, viac či menej vydarenými. Základná šablóna môže pripomenúť (okrem iných, pochopiteľne) dobrodružstvá Dannyho Oceana a jeho party: v prvej časti je naznačený problém a predstavujú sa nám charaktery a ich motivácie, nasleduje čo najefektnejšie zrealizovanie (ako inak – bezchybného) plánu.
Jediným ozvláštnením tohto modelu je situovanie deja do nášho regiónu. Jednotlivé postavy tak prezentujú určité typy, ktoré by mal divák dôverne poznať. Bohužiaľ, viac ako čokoľvek iné z nich cítiť scenáristický konštrukt. Vlastne všetci zúčastnení pôsobia ako karikatúry, no s týmto rozmerom tvorcovia ďalej nijako nepracujú. Ak sa tu chceli prepracovať k spoločenskej či dobovej satire, nepodarilo sa: v tomto ohľade je výsledná podoba U mě dobrý celkom v duchu porekadla o psovi, čo šteká, ale nehryzie...


Za daných okolností len pramálo záleží na tom, že Hřebejk nakrútil remeselne prijateľný útvar. Prácu kameramana a strihača si pravdepodobne ani nevšimnete: nepútajú na seba (zbytočne) pozornosť, ani sa nedopúšťajú nejakých zásadných lapsusov. Herecké výkony sú na tom podobne, od jednotlivých zúčastnených sa nedočkáte ničoho, čo by ste u nich už nevideli. Len pri Petrovi Formanovi som mal pocit, že je ho na podobné úlohy škoda. Má na viac...
Výsledné hodnotenie je v tomto prípade, myslím, nepodstatné. Ako som naznačil už v úvode, mnohí sa na U mě dobrý vydajú tak či onak. Tým ostatným za seba odporúčam (síce z trochu iného, no predsa komediálneho súdka) zvoliť ako alternatívu vydarený kúsok V Brugách. Na rozdiel od recenzovaného titulu sa neutápa v mori (nielen) žánrových klišé, respektíve sa s nimi inteligentne a vtipne pohráva.
U mě dobrý (ČR, 2008, 102 min.) Réžia: Jan Hřebejk. Hrajú: Bolek Polívka, Jiří Schmitzer, Lenka Vlasáková, Josef Somr, Miroslav Vladyka, Vladimír Javorský, Petr Forman, Dalibor Vinklát, Simona Babčáková, Mário Kubaš, Magdaléna Zelenková