Rok prešiel a americkým severozápadom (Forks, Colorado) sa po tretí krát prehnal hormonálny hurikán, ktorý spojil ľudí, vlkov a upírov v kolektívnom tanci so smrťou. Pomery na vidieku bývali vždy tvrdé, ale odkedy sa tu usadila Helena Trójska alias Bella Swan, rozbúchala zopár prsných svalstiev a zapríčinila vojnu gangov. Napísať si domáce úlohy a potom položiť svoj uslintaný život na oltár lásky - tak by sa v kocke dala charakterizovať každodenná rutina miestnych „cowboyov“.

Minulý rok sme jasali predčasne – jej dilema medzi weltschmerzom (Edward) a sixpackom (Jacob) nebola ani náhodou rozriešená. Pre tých, čo sa báli, že by sa v treťom dieli už fakt mohlo niečo relevantného udiať: výdych, Bella sa ešte stále pracne rozhoduje. Tentoraz je to však vážnejšie – do hry vstupuje faktor času, ktorý je v prípade spojenia človeka s upírom neúprosne nekompatibilný. Bella si uvedomuje možné dôsledky svojej voľby, no napriek tomu sa domnieva, že trudnomyseľný Cullen je ten pravý. Aby spečatil jej rozhodnutie zdieľať s ním spoločnú budúcnosť, ponúkne Edward svojej vyvolenej manželstvo. Lenže za každou druhou borovicou striehne Jacob (pre ktorého NIE nie je odpoveďou) a presvedčivo argumentuje vyrysovanými proporciami a nespútanou životnou energiou. A potom je tu ešte prízrak nebezpečenstva vo vidinách Edwardovej sestry Alice. Zjavuje sa v nich Victoria, krvilačná superšelma z predošlého dielu. Sformovala armádu nezničiteľných školopovinných upírov, aby s ich pomocou ovládla Seattle a vo veľkom štýle zlikvidovala Bellu. To je samozrejme príležitosť pre všetkých zúčastnených vrhnúť sa bezmyšlienkovite ako živý štít do boja o Bellinu bezpečnosť. Edward a Jacob sú nútení preklenúť vzájomnú nevraživosť a spolupracovať. Výsledné trenie vo vnútri milostného triangla zrodilo niekoľko vskutku fenomenálnych scén.




 
 Napr: Edward s Bellou sa ukrývajú pod stanom v horách a spanilá začína v noci mrznúť. Keďže upír je v tejto situácii bezmocný, priskočí Jacob a operatívne použije svoj rozpálený hrudník ako ústredné kúrenie. Prísediaci Edward s nevôľou sleduje svoju vyvolenú v objatí polonahého soka, ktorý spokojne poznamenáva: „You have to admit it. I´m hotter than you.“, na čo si vymenia zopár teplých slov. Bella spí.  

David Slade (Noc dlhá 30 dní), v poradí tretí režisér ságy, správne vytušil veseloherný potenciál scenára a do smrteľne romantického dusna prepašoval trochu situačného humoru. Ale keďže melodramatický koncept nepustí, 99,9 percenta času sme konfrontovaní so seriózne sa tváriacou konverzačnou hlušinou. Detaily tvárí opäť roztúžene hľadia jedna na druhú, zatiaľ čo z úst sa valia buldozéry milostných telegramov (Milujem ťa. STOP. Nádych. Ale milujem aj jeho. STOP. Výdych.). 


Fikčný svet Stephanie Mayerovej (so všetkými jeho postavami) existuje predovšetkým ako kulisa, uprostred ktorej sa závažie božstva zvaného Bella prikláňa striedavo na jednu alebo druhú stranu. Je ťažké pripustiť, že by sa dvaja dospievajúci muži dobrovoľne zúčastnili tejto sado-masochistickej hry na upieranie a zadržiavanie telesnej rozkoše. A spolu s nimi celé ich príbuzenské klany. Ženská fantázia už vyprodukovala kopu zvráteností, ale tu sme sa prebojovali na novú úroveň. Za najvyšší ideál sa považuje cudnosť a zdržanlivosť, zatiaľ čo vôkol pochoduje svorka obnažených faunov a „ústne interakcie“ zabrali cca tretinu vysielacieho času. Edward je jednoducho „old school“ a v disciplíne predmanželskej zdržanlivosti dosahuje pozoruhodné výkony. Dianie vo Forks pripomína skleník, kde by to malo klíčiť a zelenať sa, ale pri pohľade cez okennú tabuľu je fotosyntéza na bode mrazu. Láska namiesto obrodenia umŕtvuje a z hrdinov sú pasívni degeneráti vysávajúci si navzájom (a divákom) život.
Kedy sa z dievčenskej fantázie vyextrahovala takáto „chcípárna“? On to nikdy nebol veľmi objavný žáner, ale kedysi mali jeho protagonisti aspoň kúsok šarmu a vnútorného obsahu. A nebrali sa smrteľne vážne. A neboli otrokmi v konzervárni emócií, kde s využitím podnikového rozhlasu mučia zamestnancov nedeľnou chvíľkou poézie. Chcem tým len povedať, že ak sa ženy potrebujú v kine identifikovať s takýmito neautentickými postavami, tak im niečo závažného v živote chýba. Stali sa obeťami marketingového produktu, ktorý im podsúva tie najtriviálnejšie klišé a stereotypy (nepoškvrnená láska až za hrob korunovaná manželstvom ako jedinou životnou náplňou) a vydáva ich za výsadu zvláštnosti a výnimočnosti. Bola pre ne vygenerovaná Bella, posadnutá svojím milostným životom, prostá akýchkoľvek ostatných vlastností a záujmov. Okrem vonkajšieho zjavu na nej nie je nič, čo by sa dalo označiť za pozoruhodné alebo osobité. Je ako nádoba bez osobnosti, do ktorej si každá potenciálna diváčka naleje samu seba, aby sa mohla opájať pochybnou náklonnosťou mužov, pre ktorú nie je vo filme žiadne logické opodstatnenie. 


Je ťažké uprostred tejto nudnej agónie kde-tu nezatúžiť po malom ozvláštnení. Skutočne „edgy“ a „cool“ by bolo, keby sa pod stanom zrazu začala odvíjať synopsa z Brokeback mountain (skvelý nápad kolegu). Alebo úplne výstredná myšlienka – keby niektorá z postáv začala autonómne uvažovať a zaoberať sa niečím iným ako milostným životom ústrednej trojice. Takto nás z hladomorne srdcervúcich vyznaní z času - na čas vyslobodia len akčné scény, ktoré asi majú drive, ale odhliadnuc od technického prevedenia tam vidím toporné decká nacvičujúce ochotnícky horor. 
Na záver už len šokujúci rezultát: V podstate to bolo o triedu lepšie ako minule, čomu sa pri spomienkach na New Moon zdráham uveriť... A opäť skvelý soundtrack. Ale existujú tony filmov, ktoré vás pobavia viac než tento.
The Twilight Saga: Eclipse (USA, 2010, 130 min.) Réžia: David Slade. Námet: Stephenie Meyer – román Zatmenie (2007). Scenár: Melissa Rosenberg. Kamera: Javier Aguirresarobe. Strih: Art Jones, Nancy Richardson. Hudba: Howard Shore. Hrajú: Kristen Stewart, Robert Pattinson, Taylor Lautner, Billy Burke, Ashley Greene, Dakota Fanning, Jackson Rathbone, Nikki Reed