Túžba a opatrnosť - môžu sa tieto dve pohnútky stretnúť bez toho, aby sa vec neskončila tragicky? Veď ak túžime a ideme za svojou túžbou, akosi prirodzene strácame hlavu. A keď sme opatrní, túžba nedostane priestor prejaviť sa. Ale čo keď sa jednoducho musia stretnúť a fungovať jedna popri druhej, musia súperiť o jednu osobu? Ako dlho to vydrží? Môže vášeň konkurovať rozumu a povinnosti?

V čínštine existuje znak pre tigra, čo zabil človeka. Duch takého človeka následne dobrovoľne slúži tigrovi a pomáha mu lákať ďalších ľudí do pasce. Fráza vyjadrujúca tento vzťah – „wei hu dzuo chung“ – patrí medzi bežné, no kedysi ju používali špeciálne na označenie Číňanov, ktorí počas vojny kolaborovali s japonskými okupantmi. V Túžbe, opatrnosti však vystihuje i vzťah medzi mužom a ženou, medzi pánom Yee a dvojbytosťou Wong Chia-Chi / pani Mai. Pri výslovnosti si však treba dávať pozor, pretože slovo „chung“ je ľahko zameniteľné s iným – „prostitútka“.
                            


Počas 2. čínsko-japonskej vojny sa skupinka študentov – divadelníkov vedená mladým Kuang Yu-Min (Lee-Hom Wang) rozhodne pre rázny krok. Odložia nabok vlastenecké drámy a začnú konať. Pokúsia sa o atentát na významného úradníka čínskej kolaborantskej vlády. No už po prvej ostrej je viac než jasné, že vec nebude taká ľahká, nakoľko pán Yee (pre mňa v tomto filme dokonalý Tony Leung Chiu-wai) je extrémne opatrný. Postupujúc podľa známeho „kam čert nemôže..“, nechajú pána Yee jemne stratiť hlavu pre mladú pani Mai (Wei Tang), za ktorú sa za účelom hry vydáva mladá študentka Wang Chia-Chi. Skôr než dôjde k dokonaniu plánu, pán Yee opúšťa Hong Kong, odchádza do Šanghaja. Po okupácii Hong Kongu sa im naskytne druhá šanca. Kto je tu tiger a kto jeho zotročený duch?
Ang Lee sa po Skrotenej hore opäť ujal réžie filmu, v ktorom je povaha a intenzita vzťahu medzi dvoma osobami v konečnom dôsledku dôležitejšia než všetko dianie okolo. Intimita sa stáva uzatvoreným priestorom, v ktorom je nutné pohybovať sa opatrne, no zároveň vytvára akýsi ochranný kruh, je prejavom dôvery, doslovného odhalenia sa. Osoby ocitajúce sa v ňom prestávajú byť tými, kým sú navonok v bežnom spoločenskom živote a stávajú sa milencami. Pre pána Yee rovnako ako pre Chia-Chi je táto situácia hrou, v ktorej každý z nich hrá svoju naučenú rolu, pričom riskuje, že sa s ňou stotožní. Samotný účel celého diania – odstrániť pána Yee ako kolaboranta a urobiť tak dobrú vec pre vlasť, sa postupne stáva vedľajšou. 


Nebezpečenstvo z odhalenia a následnej popravy hroziacej Chia-Chi a naopak vedomie, že pána Yee môže kedykoľvek v nestráženej chvíli niekto zabiť, dodáva ich vzťahu napätie a emóciu strachu do vášne. Spätne však ich vzťah ovplyvňuje nazeranie na postavu pána Yee, ktorého robí ľudskejším, dokonca sympatickejším, aj napriek jeho krutosti vnášanej aj medzi neho a Chia-Chi. To najdôležitejšie sa presúva práve do intímnych priestorov spální, do červenkavo-zemitých farieb tlmeného svetla, ktoré nielen materiálom, ale najmä telám dodáva zamatový pocit. Milostné scény svojou intenzitou gradujú tenziu medzi rozumným a vášnivým, medzi oboma postavami a súčasne i vnútorné napätie filmu smerujúcemu k neodvratnému koncu.
Samotná dualita túžby a opatrnosti sa vo filme vyskytne vo viacerých variáciách, medzi viacerými postavami. Vzniká tak mozaika nielen vzťahov: pán Yee – Chia-Chi / pani Mai, ale i Kunag Yu-Min – Chia-Chi, ale tiež vnútorných vzťahov medzi dvoma rolami, ktoré niektoré postavy zaujímajú, a ktoré najmä Wong Chia-Chi dodávajú dynamiku a vývoj. Túžba a opatrnosť sa tak stávajú emocionálnym vyjadrením tigra a tigrovho ducha, kedy to, čo sa javí, môže byť onen duch vábiaci obeť do náručia neľútostného tigra. 


Túžba, opatrnosť je veľmi precízna v tom, ako jej štylizácia, jej jednotlivé zložky, ladia s rozprávaním. Lee zvolil pomalé tempo, občas akoby zastavujúce plynutie času, čo je podporené rytmom a melodickosťou hudobného soundtracku Alexandra Desplata. Ako i vo svojich predchádzajúcich filmoch kladie Lee dôraz na výtvarnú stránku, či už v zmysle výpravy a kostýmov (Lin Pan), ale i šerého, farebne mäkkého svietenia, ktoré dokáže dodať až desivú strhanosť tvári pána Yee a chvíľku na to ju zmäkčiť tak, aby pôsobil krehko až ustráchane. Snímanie (Rodrigo Prieto) je svojím spôsobom klasické, zábery sa prispôsobujú akcentom v aktuálnom dianí; vo všeobecnosti sú detailnejšie zábery vyhradené pánovi Yee a Chia-Chi. Táto štylizácia konvenuje so spôsobom zahmlievania a (ne)odkrývania informácií. Nikdy sa vlastne nedozvieme, čo pán Yee robí, čo robia ostatní z odboja, alebo nakoľko je kto ku komu úprimný. Dialógy sú často len útržkovitým naznačením, odkazom, alebo slovnou hračkou či inou narážkou súvisiacou s históriou alebo s mah jongom, ktorý je vo filme, spolu s nakupovaním, jedinou radosťou žien.
V Túžbe, opatrnosti sa ukazuje filmársky cit a talent Anga Leeho ako i jeho schopnosť vyrozprávať príbeh „tak, ako má byť“, s akcentom na emócie a ich následky, ako i následky ich utajovania. Tentoraz začne v štýle špionážneho trlleru / historického filmu, aby pokračoval drámou postáv, ich pohnútok, vášní a zábran na poli historického diania. Po Skrotenej hore si môže dovoliť prakticky čokoľvek. Nech mu je teda ku cti, že toto svoje postavenie nezneužíva a pre svojho diváka vytvára fascinujúci mikrosvet afektov, túžob, povinností a rozporov medzi nimi, a že to robí naozaj krásne.  
Se, jie / Lust, Caution (Hongkong/USA/Čína, 2007, 157 min.) Réžia: Ang Lee. Námet: Eileen Chang – rovnomenná poviedka. Scenár: Wang Hui Ling, James Schamus. Kamera: Rodrigo Prieto. Strih: Tim Squyres. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Tony Leung Chiu Wai, Tang Wei, Joan Chen, Wang Leehom, Tou Chung Hua, Chu Chih Ying, Kao Ying Hajan.