Dej filmu Tulpan (v preklade: Tulipán) sa odohráva na kazašskej stepi, kam zatiaľ neprerazili výdobytky modernej civilizácie. Rodina pastiera oviec má šesť členov: okrem rodičov a troch detí s nimi spolu v jurte nažíva aj matkin brat, mladík Asa. Jeho najväčším trápením je, že si nemôže nájsť nevestu – inak totiž nemôže dostať stádo a stať sa pastierom. V stepi je naširoko-ďaleko len jedna dievčina, a práve o jej ruku sa Asa uchádza, no nie je to vôbec jednoduché. Cestuje za ňou celý deň s kamarátom Bonim (nazvaného zrejme podľa kapely Boney M, ktorej hit Rivers of Babylon je „ústrednou“ piesňou vo filme), pre ktorého je život gombička a jediné, čo ho zaujíma, sú lákadlá veľkomesta...





 
Kamera, ktorá sa po celý čas pohybuje, vyvoláva dojem autentickosti. O dokumentárnom ladení hovorí aj fakt, že režisér sa dosiaľ venoval práve tvorbe dokumentárnych filmov. Zdá sa, že postavy vlastne ani nehrajú – iba žijú svoj život. V skutočnosti štyri hlavné postavy sú stvárnené hercami. Znie to až neuveriteľne; takmer by ste si želali, aby v tej stepi naozaj žili – natoľko sú presvedčiví. Napriek tomu však režisér použil iba 20 percent z pôvodne zamýšľaného scenáru. Ponúka sa porovnanie s prvým dokumentárnym filmom Nanuk, človek primitívny Roberta Flahertyho z roku 1922...






Aby bol výsledný efekt ešte viac autentický, tvorcovia použili ako jedinú hudbu spev ženských hrdiniek, pre ucho našinca určite zvláštny, a bude vám znieť v hlave ešte dlho po dopozeraní filmu. (K hudobnej časti neodmysliteľne patrí aj priebežne sa z tranzistora ozývajúci hit Boney M )... O to viac vyznejú zvuky prírody a zvierat, či tiež detský džavot. 
Tulpan je popretkávaný milými a vtipnými scénkami, a pritom je hlboký a dojímavý. Mimoriadnu výpovednú hodnotu môžete nájsť v záberoch, kde nie sú žiadne dialógy. Možnosť zamýšľať sa nad vyjadrením rôznych, na prvý pohľad ničím zvláštnych situácií, dodáva snímke hĺbku. A práve v tom to je: možno aj preto dievčina Tulpan, podľa ktorej dostal celý film názov, sa na plátne vôbec neukáže... Málokomu sa podarí nakrútiť príbeh tak citlivo. V režisérovi Sergejovi Dvorcevojovi sa zrejme ukrýva podobný druh vnímavosti, akú má napríklad aj náš Marko Škop: zobrazí ľudí milo, citlivo, no pritom jednoducho a pravdivo. 


Snímka vás osloví aj vďaka tomu, že hlavný hrdina Asa nie je iba nejaký kazašský mladík s odstávajúcimi ušami, ale diváci kdekoľvek mu môžu rozumieť a stotožniť sa s ním. To platí aj o ďalších postavách: žena, ktorá sa snaží udržať pokoj a lásku v dome, chlácholí tvrdohlavého a rozhnevaného muža aj brata, pričom najviac trpí ona; deti, pri ktorých sa opäť presvedčíte, že sú asi všade na svete rovnaké; či nádejná svokra, ktorá chce vydať dcéru jedine do mesta a za boháča... V tom je Tulpan nielen nadčasový, ale aj „nadmiestny“; univerzálny.
Film nenápadným a nenásilným spôsobom odkazuje na skutočné hodnoty: krásu a zázrak života ako takého, prácu, ktorá vás napĺňa, ale najmä teplo rodinného krbu a rodinu. Akoby sa snažil povedať, že keď nemáte rodinu, nie ste v podstate úplný – v kazašskej stepi to platí doslova. Tulpan pripomína význam dôležitých hodnôt spôsobom, ktorý vás osloví a zohreje pri srdci. Neoľutujete, ak si poň zájdete do kina.
Tulpan (Kazachstan/SRN/Švajčiarsko/Rusko/Poľsko, 2008, 100 min.) Réžia: Sergej Dvorcevoj. Scenár: Sergej Dvorcevoj, Genadij Ostrovskij. Kamera: Jola Dylewska. Strih: Isabel Meier, Petar Markovic. Hrajú: Aškat Kučinčirekov, Samal Jesliamova, Ondasyn Bešikbašov, Tulepbergen Baisakalov, Bereke Turganbajev, Nuržigit Žapabajev, Amangeldi Nuržanbajev