Hoci by sa zdalo, že Tron: Dedičstvo je výsledkom nápadu niekoho vo Walt Disney Pictures zapojiť sa do trendu návratov, pastišov, oživených „značiek“ a tak ďalej, využívajúc pritom ďalší trend, a to 3D, nie je to celkom tak. Spomenuté trendy pravdepodobne neostali bokom a svojím vplyvom dopomohli k záverečnému „áno“, no myšlienka znovu oživiť Sieť a rozohrať na nej stretnutia a strety programov, užívateľov a riadiacich programov je tu už dobrých desať rokov. Je preto len namieste otázka, či tie roky čakania stáli za to a či film, ktorý z Trona urobil „prvého Trona“, „jedničku“ či „Tron originál“ má aj čosi do seba.



 Tron: Dedičstvo v sebe nesie nostalgické stopy v podobe odkazov na Trona, dávajúc tak určitú výhodu tým, ktorí si na filme z roku 1982 nadšene ulietavali, prípadne tak činia stále, alebo si aspoň pár týždňov (dobre, tak dní) pred zakúpením lístku „doplnili“ svoje filmové vzdelanie. Nielen figúrky „hrdinov“ z rozprávky na dobrú noc, ktorú Flynn (Jeff Bridges) rozpráva Samovi (Owen Best / Garrett Hedlund), ale aj cameá osôb a objektov, repliky a viaceré aspekty Siete môžu vyvolať reakciu tvárových svalov sprevádzanú iným individuálnym tikom. Súčasne sa však Tron: Dedičstvo otvára a zbiera prvky sci-fi / hi-tech filmov s obdobne kultovým či kultovejším statusom a tendenciou hrať sa s filozofiami života, náboženstvami a latexom, vzniknutými, povedzme od sedemdesiatych rokov po ten dvetisíc desiaty rok. 



Hra so schopnosťou rekognície filmového i mimofilmového, ktorá je spočiatku chytľavá, dokonca aj vtipná („I´m not your father, Sam.“) a vyvoláva podivný pocit niečoho blízkeho a známeho (asi ako keď sa vo sne prechádzate ulicami bezmenného mesta, ktoré je zloženinou miest, ktoré ste už navštívili), dopláca na pomerne paradoxnú pomalosť. Hoci strih i rytmus vnášaný cez snáď stále prítomný hudobný soundtrack (Daft Punk) vyvolávajú už v traileri očakávanie dravej jazdy, celkový dojem je napokon možno aj pomalší ako pri Tronovi. Osebe by to snáď ani nebolo vadou krásy, ale v spojení s parafrázami, citáciami, ponáškami, či jednoducho funkčnými prvkami zhodnými alebo podobnými so staršími filmami, sa onen príjemný pocit povedomého mení na virtuálne odškrtávanie scén a filmov, doplnené o akúsi nevyhnutnosť akceptovania deus ex machina (pardon, Bridges ex machina) aspektov Siete.
Tron: Dedičstvo však má aj čosi, vďaka čomu má dosť dobré šance na vlastnú fanúšikovskú základňu. A nemyslím len Oliviu Wilde v tesnom trikote a Hedlunda na moment bez trikotu. Toto čosi zvyšuje pravdepodobnosť, že si vyššie spomenuté neduhy začnete uvedomovať pomalšie, alebo až po skončení filmu, zatiaľčo počas jeho sledovania sa necháte unášať jeho zvodne archetypálnymi postavami, elegantnými choreografiami súbojov a pretekov na svetlomašinách, či replikami, ktoré naznačujú, že film možno aj mal serióznejšie nakročené k vytvoreniu vlastného funkčného a ontologicky uceleného sveta. Navyše, ak nad ním stojí Bridges, s tvárou pokojnou ako jazierko preberajúci od Freemana štafetu božských figúr. 


Tron: Dedičstvo je najmä rozprávka o chlapcovi, ktorý na vlastnej koži zažil svoju rozprávku z detstva, jazdil na úžasne rýchlych motorkách, spoznal zvláštne dievča. O chlapcovi, ktorý sa vydal po stopách svojho otca, aby mohol nadviazať na jeho kroky. Je to film, ktorého nosná konštrukcia síce trochu trpí hypermobilitou kĺbov, no v konečnom dôsledku dokáže vyzerať ladne a zvodne. A je dobrá šanca, že sa, či už vedome, alebo nevedome, necháte vtiahnuť do jeho hry.
PS: Čo sa týka využitia tretieho rozmeru, rozhodne nepôsobí rušivo či v(y)trhnuto, ako sa to stalo nejednému z filmov, ktoré sa vydali cestou 3D. Osobitne v IMAXe, pre ktorý bola časť filmu priamo stavaná, je os Z organicky pripojená k priestoru rozohranom pozdĺž osí X a Y. Aj bez toho, veľké plátno a dobre ozvučená sála vytvárajú divácke podmienky, ktoré si tento film zaslúži.
TRON: Legacy (USA, 2010, 126 min.) Réžia: Joseph Kosinski. Námet: Edward Kitsis, Adam Horowitz, Brian Klugman, Lee Sternthal na základe postáv, ktoré vytvorili Steven Lisberger a Bonnie Macbird. Scenár: Edward Kitsis, Adam Horowitz. Kamera: Claudio Miranda. Hudba: Daft Punk. Hrajú: Jeff Bridges, Garrett Hedlund, Olivia Wilde, Bruce Boxleitner, James Frain, Beau Garrett, Michael Sheen