|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. 06. 2009
Transformers: Pomsta porazených
Malé upozornenie: videla som verziu v pôvodnom znení s titulkami v dobre ozvučenej kinosále.
Asi nikoho neprekvapí, že Transformers: Pomsta porazených sa nesie v duchu komparatív až superlatív. Kde tieto nepostačia, prichádza konštatovanie za všetko: Michael Bay. Čo to znamená v praxi? V prvom rade prírastky na strane transformerov, ľudí a zvierat. Tiež ešte opulentnejšie akčné sekvencie, viac humoru a menej látky na Megan Fox. Ale aj nadržané zvieratká, rôzne tekutiny a rôsoly a srandovné postavy. Možno len špekulovať o tom, akú zásluhu na podobe druhých Transformers majú vypočuté výkriky divákov (Viac robotov! Osobnostné profily pre robotov! a pod.) a akou mierou za o ňu pričinili úchylky režiséra samého.
Rovnako by asi mnohí boli šokovaní, keby T:PP mali niečo ako sofistikovaný príbeh (aj keď vedený jednoduchou motiváciou Zlí chcú ničiť a Dobrí im v tom chcú zabrániť s doplnkami). V konečnom dôsledku však priamočiarosť príbehu s jeho vedľajšími líniami (opäť Sam a Mikaela, ale aj Witwickyovci ako rodina) a témami (všadeprítomné oči a uši agentúr, armáda vs. administratíva) dokonale vyhovuje filmu. Jasné a jednoznačné atribúty a motivácie postáv sú ľahko kondenzovateľné do pár náznakov či replík (pozriem a viem), aby bolo viac času na rezanie, lámanie, strieľanie, vybuchovanie. T:PP nezabúdajú na oddychový čas a v duchu dobrých zvykov sa pohrávajú s motívmi a odkazmi jednak na svojich súrodencov (nielen plagát), ale aj vzdialenejších príbuzných spriaznených najmä cez osobu Stevena Spielberga a sem-tam siahnu aj inam. Vyčítať im prostoduchosť je na mieste asi ako vyčítať Bergmanovi dlhé zábery a detaily tváre. Navyše nie je to ani celkom vhodné, keďže T:PP obsahujú množstvo detailov, ktoré sa tomuto prívlastku vzpierajú.
Prvý film nechával priestor ľudským postavám, a najmä cez Sama dovoľoval divákovi užívať si postupne gradovanú adrenalínovú jazdu. Pokračovanie dáva viac priestoru transformerom, či už približovaním ich mytológie, genézy ich rivality, vzťahu k Zemi, alebo celkovo výraznou prevahou vo filme. Je teda viac na čo sa dívať a užívať si, ale skôr v postavení vonkajšieho pozorovateľa, než priameho účastníka. (Jednoducho, viac scén plne funguje bez prítomnosti ľudí.) V každom prípade posun k lepšiemu možno badať práve v súbojoch Decepticonov s Autobotmi. Detaily a menšie zábery sú prestrihávané s celkami pre lepšiu orientáciu a prehľad o súperoch, ich počte a polohe. Okrem strelných zbraní rôzneho (vždy však veľkého) kalibru sa výrazne zapájajú „stredovekejšie“ bodno – sečné nástroje a časti tiel, ktoré švihajú, drvia, mliaždia, sajú a tak rôzne. Navyše, niektoré súboje krásne zapájajú taktiky martial arts filmov (Optimus Prime vs. Decepticoni v hájiku a Bumblebeeho spin kick v púšti) s choreografiou a spôsobom snímania a strihu na dosť dobrej úrovni (miestami som uvažovala nad tým, čo asi robil Tony Jaa, keď na jeseň na pár mesiacov „zmizol v džungli“).
Paradoxne, niektoré Bayove staré trademarky akoby dostali stopku. Klasické oblety z podhľadu sa zastavujú na polceste, len málokedy máme šancu naozaj si vychutnať odhodlaný postoj hrdinov, vojaci sa neodrážajú v rozpálenom asfalte, chýba mäkko svietený romantický moment niekde uprostred filmu. Zvyčajne piplané a krásne patetické zábery a scény sú odsunuté na okraj. Kopulujúce zvieratká a genitálny humor, žiaľ, nie. K nim sa pridávajú „povinne“ vtipné postavy či už zo strany Autobotov (dvojičky Mudflap a Skids), Decepticonov (Wheelie), alebo ľudí (Leo, Samovi rodičia). Sám humor je stavaný na rôznych základoch. Vtipné afektované figúry, sexuálne narážky (resp. ukážky), disneyovské tekutiny a do toho niekoľko správne vydarených momentov – zvyčajne okolo (bývalého) agenta S7 Simmonsa a, samozrejme, Sama, či dobre načasovaných odkazov.
So všetkými plusmi a mínusmi však T:PP veľmi dobre fungujú ako celok, udržujú si nadhľad a dokážu upútať. Násobia overené z jednotky a pokusne pridávajú ďalšie doplnky, prehlbujú výstrih Megan Fox, pokračujú vo využívaní komediálneho talentu Turturra a LaBeoufa. Vyzerajú a znejú dobre a šlapú ako dobre namazané vežové hodiny (na poludnie). Z radosti „malého chlapca“ vymýšľajúceho svojim prvým transformerom dobrodružstvá, zostal chlapec, ktorý po dvoch Vianociach miesto hry vymýšľa súboje. A to veľké.
PS: Nájdite rozdiel v Megatronovej replike z traileru; je aj v českej verzii.
Transformers: Revenge of the Fallen (USA, 2009, 150 min.) Réžia: Michael Bay. Scenár: Ehren Kruger, Roberto Orci, Alex Kurtzman. Kamera: Ben Seresin. Strih: Roger Barton, Thomas Muldoon, Joel Negron, Paul Rubell. Hudba: Steve Jablonsky. Hrajú: Shia LaBeouf, Megan Fox, John Turturro, Peter Cullen, Kevin Dunn, Rainn Wilson, Josh Duhamel, Isabel Lucas
Rovnako by asi mnohí boli šokovaní, keby T:PP mali niečo ako sofistikovaný príbeh (aj keď vedený jednoduchou motiváciou Zlí chcú ničiť a Dobrí im v tom chcú zabrániť s doplnkami). V konečnom dôsledku však priamočiarosť príbehu s jeho vedľajšími líniami (opäť Sam a Mikaela, ale aj Witwickyovci ako rodina) a témami (všadeprítomné oči a uši agentúr, armáda vs. administratíva) dokonale vyhovuje filmu. Jasné a jednoznačné atribúty a motivácie postáv sú ľahko kondenzovateľné do pár náznakov či replík (pozriem a viem), aby bolo viac času na rezanie, lámanie, strieľanie, vybuchovanie. T:PP nezabúdajú na oddychový čas a v duchu dobrých zvykov sa pohrávajú s motívmi a odkazmi jednak na svojich súrodencov (nielen plagát), ale aj vzdialenejších príbuzných spriaznených najmä cez osobu Stevena Spielberga a sem-tam siahnu aj inam. Vyčítať im prostoduchosť je na mieste asi ako vyčítať Bergmanovi dlhé zábery a detaily tváre. Navyše nie je to ani celkom vhodné, keďže T:PP obsahujú množstvo detailov, ktoré sa tomuto prívlastku vzpierajú.
Prvý film nechával priestor ľudským postavám, a najmä cez Sama dovoľoval divákovi užívať si postupne gradovanú adrenalínovú jazdu. Pokračovanie dáva viac priestoru transformerom, či už približovaním ich mytológie, genézy ich rivality, vzťahu k Zemi, alebo celkovo výraznou prevahou vo filme. Je teda viac na čo sa dívať a užívať si, ale skôr v postavení vonkajšieho pozorovateľa, než priameho účastníka. (Jednoducho, viac scén plne funguje bez prítomnosti ľudí.) V každom prípade posun k lepšiemu možno badať práve v súbojoch Decepticonov s Autobotmi. Detaily a menšie zábery sú prestrihávané s celkami pre lepšiu orientáciu a prehľad o súperoch, ich počte a polohe. Okrem strelných zbraní rôzneho (vždy však veľkého) kalibru sa výrazne zapájajú „stredovekejšie“ bodno – sečné nástroje a časti tiel, ktoré švihajú, drvia, mliaždia, sajú a tak rôzne. Navyše, niektoré súboje krásne zapájajú taktiky martial arts filmov (Optimus Prime vs. Decepticoni v hájiku a Bumblebeeho spin kick v púšti) s choreografiou a spôsobom snímania a strihu na dosť dobrej úrovni (miestami som uvažovala nad tým, čo asi robil Tony Jaa, keď na jeseň na pár mesiacov „zmizol v džungli“).
Paradoxne, niektoré Bayove staré trademarky akoby dostali stopku. Klasické oblety z podhľadu sa zastavujú na polceste, len málokedy máme šancu naozaj si vychutnať odhodlaný postoj hrdinov, vojaci sa neodrážajú v rozpálenom asfalte, chýba mäkko svietený romantický moment niekde uprostred filmu. Zvyčajne piplané a krásne patetické zábery a scény sú odsunuté na okraj. Kopulujúce zvieratká a genitálny humor, žiaľ, nie. K nim sa pridávajú „povinne“ vtipné postavy či už zo strany Autobotov (dvojičky Mudflap a Skids), Decepticonov (Wheelie), alebo ľudí (Leo, Samovi rodičia). Sám humor je stavaný na rôznych základoch. Vtipné afektované figúry, sexuálne narážky (resp. ukážky), disneyovské tekutiny a do toho niekoľko správne vydarených momentov – zvyčajne okolo (bývalého) agenta S7 Simmonsa a, samozrejme, Sama, či dobre načasovaných odkazov.
So všetkými plusmi a mínusmi však T:PP veľmi dobre fungujú ako celok, udržujú si nadhľad a dokážu upútať. Násobia overené z jednotky a pokusne pridávajú ďalšie doplnky, prehlbujú výstrih Megan Fox, pokračujú vo využívaní komediálneho talentu Turturra a LaBeoufa. Vyzerajú a znejú dobre a šlapú ako dobre namazané vežové hodiny (na poludnie). Z radosti „malého chlapca“ vymýšľajúceho svojim prvým transformerom dobrodružstvá, zostal chlapec, ktorý po dvoch Vianociach miesto hry vymýšľa súboje. A to veľké.
PS: Nájdite rozdiel v Megatronovej replike z traileru; je aj v českej verzii.
Transformers: Revenge of the Fallen (USA, 2009, 150 min.) Réžia: Michael Bay. Scenár: Ehren Kruger, Roberto Orci, Alex Kurtzman. Kamera: Ben Seresin. Strih: Roger Barton, Thomas Muldoon, Joel Negron, Paul Rubell. Hudba: Steve Jablonsky. Hrajú: Shia LaBeouf, Megan Fox, John Turturro, Peter Cullen, Kevin Dunn, Rainn Wilson, Josh Duhamel, Isabel Lucas
Transformers: Pomsta porazených
Autor: Kristína Aschenbrennerová
Zdroj: Kinema