|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 4.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Barbora
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. 07. 2019
Trafikant
Po náhlej smrti matkinho štedrého milenca je sedemnásťročný Franz nútený opustiť bezpečnú bublinu života pri smaragdovozelenom alpskom jazere. Je čas postaviť sa na vlastné nohy, mama mu už vybavila pracovné miesto u starého známeho v kozmopolitnej Viedni. Franz, pohltený fantazijnými mladíckymi myšlienkami, pomaly precitá do reality, ktorá hýbe svetom vôkol neho. Píše sa rok 1937 a na ramenách jeho rakúskych spoluobčanov sa začínajú znepokojivo často objavovať červené pásky s hákovým krížom… Rakúsko-nemecký film Trafikant vznikol na motívy rovnomenného bestselleru Roberta Seethalera z roku 2012. Vkusným a podmanivým spôsobom nás prenáša do kože jednoduchého chlapca z dediny, ktorý sa stáva svedkom historického zvratu s nepredstaviteľným dopadom na osud všetkých a všetkého. Jedným z dobrých dôvodov, prečo sa na Trafikanta oplatí vyraziť do kina, je aj vedľajšia, no o to dôležitejšia postava Sigmunda Freuda, ktorý sa stáva Franzovým dôverníkom a priateľom. Stvárnil ho slávny Bruno Ganz, ktorého, paradoxne, preslávila rola Adolfa Hitlera v oceňovanom Páde tretej ríše (2004). Trafikant je jednou z posledných príležitostí vidieť výborného švajčiarskeho herca, ktorý vo februári tohto roku zomrel, na veľkom plátne.
KINEMAVIDEO5039. Franz (Simon Morzé) prichádza do rušnej medzivojnovej Viedne ako nepopísaný list. Pod vedením svojrázneho majiteľa trafiky Otta Trsnjeka (Johannes Krisch) sa pomaly zoznamuje s rytmom života tejto dynamickej metropoly: po prvý raz privoniava k pravej kubánskej cigare, prvýkrát drží v ruke pánsky magazín s obrázkami obnažených dám, stretáva svoje prvé dievča - a zažíva prvé sklamanie. Trsnjek ho trpezlivo zaúča do nuáns svojho remesla, ktoré v jeho podaní nie je len obyčajnou obsluhou zákazníkov, ale aj vznešeným poslaním poskytovať im drobné neresti, bez ktorých by život snáď ani nebol životom.
Jedným z pravidelných návštevníkov trafiky je aj slávny psychoanalytik Sigmund Freud. Mladík si z neho, so zdravou dávkou drzosti, robí dôverníka v záležitosti nešťastnej lásky ku krásnej Anežke, ktorá sa v jeho živote objavuje a zase mizne ako nepolapiteľný motýľ. No okolo Franza, jeho trafiky, Viedne - a vlastne celej Európy sa začínajú sťahovať mračná, ktoré hrozia oveľa väčším nešťastím, ako je jedna nevydarená láska...
Trafikant funguje na dvoch paralelne sa rozvíjajúcich úrovniach: ako citlivý príbeh dospievania naivného, dobrosrdečného mladíka, a ako príbeh spoločnosti, ktorá sa pod tlakom politiky začína ponárať do desivej totalitnej temnoty. Tieto roviny sa celkom funkčne preplietajú - každá z postáv svojím vlastným spôsobom ilustruje ducha doby a situácie, každá z nich sa svojím vlastným spôsobom stáva jej obeťou. Okrem toho je tu ešte aj tretia rovina - surrealistický svet snov a vízií, ktoré v duchu klasickej freudovskej psychoanalýzy pomáhajú metaforickou symbolikou dotvárať a dovysvetľovať dianie v reálnom svete.
Výprava filmu je príjemne presvedčivá a dôsledná, čo sa kladne prejavuje nie len na dobových kulisách a rekvizitách, ale aj vo vizuálne podmanivých snových vsuvkách. Tie trošku bezzubému, hádam až príliš opatrnému uchopeniu deja dodávajú emócie a originalitu. Svojou jednoduchosťou a popisnosťou však môžu milovníkov náročnejších filmových “šifier” predsa len trošku nudiť.
Z Trafikanta vo všeobecnosti cítiť, že netlačí na pílu a nemá ambície prepisovať dejiny kinematografie. V mnohých ohľadoch je to vlastne celkom pozitívne. Napriek pomerne predvídateľnému deju vo filme, napríklad, necítiť žiadne vyumelkované klišé a prehnaný pátos. A na to, že dej v podstate stojí len na štvorici vcelku jednoduchých postáv, dokáže toho vypovedať viac než dosť. Na druhej strane, intenzitu udalostí, o ktorých vypovedá si divák bude musieť do veľkej miery domýšľať, čo v konečnom dôsledku môže pôsobiť trochu plocho a váhavo. V záplave množstva silných filmových príbehov s podobným tematickým pozadím má umiernený a jemný Trafikant dosť malé šance nápadnejšie vyniknúť. Prostota a ľahkosť príbehu, ktorú kritici vyzdvihujú ako jednu z najväčších predností knižnej predlohy, skrátka, na plátne pôsobí skôr ako slabosť než sila. Z diváckeho hľadiska ale film určite nie je márnym zážitkom a po remeselnej stránke mu prakticky ani nie je čo vytknúť. A nemalou mierou filmu pomáhajú aj oduševnené a vyvážené herecké výkony.
Der Trafikant (Rakúsko / Nemecko, 2018, 117 min.)Réžia: Nikolaus Leytner. Scenár: Klaus Richter, Nikolaus Leytner, Johannes Krisch. Hrajú: Simon Morzé, Bruno Ganz, Emma Drogunova ...
Jedným z pravidelných návštevníkov trafiky je aj slávny psychoanalytik Sigmund Freud. Mladík si z neho, so zdravou dávkou drzosti, robí dôverníka v záležitosti nešťastnej lásky ku krásnej Anežke, ktorá sa v jeho živote objavuje a zase mizne ako nepolapiteľný motýľ. No okolo Franza, jeho trafiky, Viedne - a vlastne celej Európy sa začínajú sťahovať mračná, ktoré hrozia oveľa väčším nešťastím, ako je jedna nevydarená láska...
Trafikant funguje na dvoch paralelne sa rozvíjajúcich úrovniach: ako citlivý príbeh dospievania naivného, dobrosrdečného mladíka, a ako príbeh spoločnosti, ktorá sa pod tlakom politiky začína ponárať do desivej totalitnej temnoty. Tieto roviny sa celkom funkčne preplietajú - každá z postáv svojím vlastným spôsobom ilustruje ducha doby a situácie, každá z nich sa svojím vlastným spôsobom stáva jej obeťou. Okrem toho je tu ešte aj tretia rovina - surrealistický svet snov a vízií, ktoré v duchu klasickej freudovskej psychoanalýzy pomáhajú metaforickou symbolikou dotvárať a dovysvetľovať dianie v reálnom svete.
Výprava filmu je príjemne presvedčivá a dôsledná, čo sa kladne prejavuje nie len na dobových kulisách a rekvizitách, ale aj vo vizuálne podmanivých snových vsuvkách. Tie trošku bezzubému, hádam až príliš opatrnému uchopeniu deja dodávajú emócie a originalitu. Svojou jednoduchosťou a popisnosťou však môžu milovníkov náročnejších filmových “šifier” predsa len trošku nudiť.
Z Trafikanta vo všeobecnosti cítiť, že netlačí na pílu a nemá ambície prepisovať dejiny kinematografie. V mnohých ohľadoch je to vlastne celkom pozitívne. Napriek pomerne predvídateľnému deju vo filme, napríklad, necítiť žiadne vyumelkované klišé a prehnaný pátos. A na to, že dej v podstate stojí len na štvorici vcelku jednoduchých postáv, dokáže toho vypovedať viac než dosť. Na druhej strane, intenzitu udalostí, o ktorých vypovedá si divák bude musieť do veľkej miery domýšľať, čo v konečnom dôsledku môže pôsobiť trochu plocho a váhavo. V záplave množstva silných filmových príbehov s podobným tematickým pozadím má umiernený a jemný Trafikant dosť malé šance nápadnejšie vyniknúť. Prostota a ľahkosť príbehu, ktorú kritici vyzdvihujú ako jednu z najväčších predností knižnej predlohy, skrátka, na plátne pôsobí skôr ako slabosť než sila. Z diváckeho hľadiska ale film určite nie je márnym zážitkom a po remeselnej stránke mu prakticky ani nie je čo vytknúť. A nemalou mierou filmu pomáhajú aj oduševnené a vyvážené herecké výkony.
Der Trafikant (Rakúsko / Nemecko, 2018, 117 min.)Réžia: Nikolaus Leytner. Scenár: Klaus Richter, Nikolaus Leytner, Johannes Krisch. Hrajú: Simon Morzé, Bruno Ganz, Emma Drogunova ...
Trafikant
Autor: Hana Lippová
Zdroj: Kinema