Po 15 rokoch konečne v multiplexoch a ešte aj v 3D technológii. Má taká návšteva zmysel?

Ruku na srdce. A budem chcieť úprimné odpovede! Koľkí z vás boli v kine na Príbehu hračiek 1 a 2? Áno, áno, jednotka išla ešte v apríli roku 1996, keď ešte neboli DVD, ani domáca komerčná televízia a návštevnosť kín vyzerala trochu inak. A dvojka k nám dorazila niekedy v marci 2000. To už je ale riadna doba, desať rokov, ale zase na animáky pekne bohatých. Našinec by si pomyslel, že za tú dobu tu prišla armáda nových filmov. Príbeh hračiek má v tomto smere peknú skúšku časom – obstojí v nej geniálny Pixar?





 
 
Prvý diel ukázal veľký posun v technológií a priniesol svieži príbeh o nových a starých hračkách ožívajúcich za zavretými dverami detskej izby. Množstvo parádnych charakterov a pútavú hodinku a štvrť, ktorá slúžila na presvedčenie o tom, že Pixar pobaví celú rodinu a ešte stihne využiť najnovšie technologické trendy. Nehovoriac o výbornom dabingu Hanks-Allen i soundtracku Randy Newmana. Tri zaslúžené oscarové nominácie (scenár, hudba, pieseň) v časoch, keď tieto ceny mali svoju kvalitu.





Druhý diel Príbehu hračiek je jedným z mála príkladov, keď druhý diel prekonáva alebo aspoň drží latku kvality na úrovni originálu. Znova sledujeme výborne napísaný príbeh, kde sa obracia karta pri správaní hrdinov – a bývalý pošťuchovaný nepriateľ sa postaví na stranu nových kamošov. Tak môže Buzz povolať hračky na záchranu Woodyho, ktorý sa ocitá v rukách fanatického zberateľa. Táto misia vytiahla celú bandu z jediného domu a okolia do oveľa väčšieho priestoru a zatlačila na pílu akčného dobrodružstva a udržala si výbornú úroveň.
Pozerať dnes Príbeh hračiek (a dokonca oba za sebou) v sebe spája kúsok nostalgie a obdivu ku kvalite práce štúdia Pixar. Áno, na jednej strane je cítiť staršie dátum výroby a použitia technológie, no obsah je stále prvotriedny. Náročnosť vtedajšej technológie sa odzrkadľuje v dĺžkach filmov (78 a 92 minút), oba však predstavujú stopercentne zhutnený dej, množstvo vtipných narážok pre celú rodinu, parádnu animovanú jazdu. Drvivá väčšina zvyšných animákov za ostatných desať rokov, nemá šancu obstáť v porovnaní s touto dvojicou... Takže, ak sa ma pýtate, ako by som hodnotil oba filmy dnes, je to jasné - plným počtom bodov.


A potom je tu 3D technológia, bez ktorej by sa filmy znova do kín zrejme nedostali a museli by sme sa na trojku v lete pripravovať len z ich DVD. Úprimne, je to pekná atrakcia, v oboch filmoch sa nájde pár pekných efektov, no podobne ako pri Hore, Dobe ľadovej 3, Avatarovi či ďalších minuloročných filmoch, príliš neohúri. Je to síce vhodný doplnok, fajn útočí na zmysly a niektoré scény vďaka nemu lepšie vyznejú, ale nie je to vlastne esenciálna vlastnosť. Netreba si preto myslieť, že film sa zmení a zafixujete si ho zrazu inak. Je to azda príliš kritické zhodnotenie, minulý rok sa podarilo 3D efekty lepšie zvládnuť skôr Monštrám a votrelcom, Fašírkam či Vianočnej kolede.
Na druhej strane máte unikátnu možnosť skombinovať nové (3D) a to staré osvedčené (dva skutočne kvalitne animáky) a vytvoriť si nádherné filmové poobedie, kedy zhltnete oba tituly naraz. A ak ste náhodou ešte Príbeh hračiek nevideli, či vaše deti patria do čerstvej generácie, určite sa vyberte do kina, nech si po priemerných Madagaskaroch či tretích Shrekoch, doprajú aj trošku špičkovej kvality.


PS – Unikátna kombinácia hrania oboch filmov za sebou však prináša pre distribútora i multiplexy priam sizyfovskú úlohu, ako ich vlastne premietať. Keďže oba tvoria zhruba trojhodinový blok a treba ešte hrať Avatara kvôli veľkému záujmu, zatiaľ sa vám ujde Príbeh hračiek v dvojprograme iba vo veľmi skorom popoludní (s výnimkou Banskej Bystrice). Cez týždeň ste bez šance, alebo si musíte brať dovolenku. Ostáva vám teda iba víkend.