Keď sa povie „nemecká komédia“, z mysle sa, možno, začnú vynárať nie celkom lichotivé stereotypy – kŕčovitá mimika hercov, ktorých obsadeniu nemožno pochopiť, nepresvedčivý scenár plný humoru, ktorý vlastne vôbec nie je smiešny, a tak ďalej... Je to však len jedna z mnohých škatuliek, ktoré na snímku Toni Erdmann absolútne nepasujú.

V skutočnosti je to film, ktorý by ste si určite nemali nechať ujsť, nech už sa zaraďujete medzi fanúšikov akéhokoľvek žánru, geografického pôvodu či typu filmov. Na to, aby k vám prehovoril, totiž stačí len niekoľko základných prvkov ľudskosti, ktoré v sebe, nepochybne, máme všetci – štipku empatie a za mak sebakritiky. Nemecký výber oscarovej nominácie tento rok rozhodne nie je žiadnou z núdze cnosťou.
Winfried Conradi je otec, ktorého by sme asi všetci chceli – a zároveň aj nechceli mať. Starnúci rozvedený učiteľ žije monotónnym životom po boku svojho staručkého psa, z času na čas navštívi svoju matku, bývalú ženu či priateľov. Šedivú každodennosť si však vždy vie spestriť nejakou tou roztopašnosťou, žartom či priam divadelnou improvizáciou, od ktorých nešetrí svojich blízkych ani náhodných neznámych. Raz zahrá čudesnú dvojrolu na poštového kuriéra, inokedy šokuje čiernym humorom na rodinnej oslave.
KINEMAVIDEO4072.
Bolo by pekné, ak by svojim detinským šarmom dokázal prelamovať ľady, odľahčovať napätie a získavať sympatie. Winfried je ale tak trochu ako rozprávková postava zasadená do tej najrealistickejšej reality. Reality, v ktorej je každé slovo nemieriace k pointe navyše, každý úsmev bez postranných zámerov zbytočný, každá minúta strávená neproduktívne zabitá.
Winfried je tak po väčšinou považovaný za potrhlého starého blázna, ktorého nikto neberie vážne a ani s ním pri ničom zásadnom neráta. Zdá sa, že je Winfried so svojim obrazom v očiach iných vcelku zmierený, nechýba mu nadhľad ani sebavedomie. Je tu však jedna osoba, ktorej odstup ho predsa len trápi – dcéra Ines, ktorej do hektického honu za naplnením kariérnych ambícií starý bláznivý otec evidentne nepasuje.
Zlomový okamih nastáva vo chvíli, keď Winfriedovi umiera milovaný pes Willie. Vtedy sa rozhodne prepadnúť Ines v Bukurešti, kde pracuje pre istú medzinárodnú spoločnosť. Chce sa zblížiť, zistiť, čím jeho dcéra vlastne žije a či je šťastná, zablahoželať jej osobne k blížiacim sa narodeninám. Vystresovanej Ines, ktorú zastihne uprostred dôležitých biznis mítingov, však je prítomnosť extrémne neformálneho otca viac než nepríjemná.

Možno aj preto, že po prvýkrát pred ním musí odhaliť svoj život taký, aký skutočne je – plný ústupkov, frustrácie, falošných úsmevov a povrchných vzťahov, úspešný, no nešťastný. Winfried sa naoko rozhodne dcére vyhovieť. Vyparí sa, no jeho miesto prevezme Toni Erdmann – fiktívny kouč, podnikateľ a veľvyslanec v jednom, v smiešnej parochni a s desivým chrupom, kopírujúci pohyb Ines a jej kolegov na všemožných banketoch, jednaniach aj žúroch.
Winfried alias Toni je, skrátka, absolútne neznesiteľným prekliatím. Nič mu nie je sväté, neváha strápniť vlastnú dcéru pred najdôležitejšími autoritami v jej pracovnom živote, ale veselo si strieľa aj priamo z nich alebo Inesiných priateliek či kohokoľvek iného, kto je práve na rane. Zároveň je to však jedna z najúprimnejších, najzaujímavejších a najdojímavejších postáv, aké môžete v kine stretnúť.
Tridsaťdeväťročná nemecká režisérka a scenáristka Maren Ade, skrátka, trafila Tonim Erdmannom klinec najakútnejších medziľudských syndrómov tejto doby priamo po hlavičke. Nemusíte byť ani spolovice taký workoholik ako Ines, aby sa vás dotkol jeho prepotrebný odkaz, že pre prácu nestíhame žiť, pre vidinu úspechu strácame pojem o šťastí a ochotne ubližujeme sebe a svojim blízkym v snahe vyhovieť celkom cudzím ľuďom.

Toni Erdmann je univerzálne vtipný bez štipky kŕču, smutný bez náznaku patetickosti a má odzbrojujúco trefnú výpovednú hodnotu. Herecké výkony Patra Simonischeka a Sandry Hüller v hlavných úlohách sú, bez preháňania, bravúrne. Ak má v dnešnej dobe zmysel nakrúcať vzťahové drámy či komédie, mali by vyzerať nejako takto.
Azda jediná vec, ktorá by tento film mohla urobiť ešte lepším je razantnejší strih. Nejde pri tom ani o celé scény (každá jedna sem absolútne patrí), len ich dĺžka je občas trošku nadbytočná, čo predsa len ku koncu tohto 2,5 hodinového filmu divák už môže pociťovať únavne.
Na Toniho Erdmanna do kina určite choďte. A až sa potom najbližšie budete pitvoriť kdesi na pracovnom obede, predstavte si ho stáť v kúte s tým svojim zubatým úsmevom a strapatou parochňou. Iste sa vám uľaví na duši – a možno aj trocha uprace v hodnotovom rebríčku...
Toni Erdmann (Nemecko, Rakúsko, 2016, 162 min.)Réžia: Maren Ade. Scenár: Maren Ade. Hrajú: Peter Simonischek, Sandra Hüller, Michael Wittenborn, Thomas Loibl