Na prvý pohľad bežná tínedžerská komédia, hoci spočiatku obrátená naruby. Ale v skutočnosti film dvoch žánrov a dvoch tvári. Kto by to čakal?

Budem úprimný. Tommyho peklo som zobral na recenziu kvôli nálepke „nórska tínedžerská komédia“. Prečo nie? Zažil som (v kine i na papieri) rozličné americké kúsky, neskôr aj nemecké či francúzske variácie, takže som poslušne čakal, čo nám naservírujú Severania v domnienke ďalších trápností, osvedčenosti žánru i minimálnych experimentov. Svet môj, div sa, mýlil som sa! A to v prospech filmu...
Hlavný hrdina Tommy žije v pomerne zvláštnej rodine. O otca prišiel v útlom detstve, z matky sa stala svojím spôsobom pobehlica a sestra je vyšinutá svojím spôsobom. A predsa si Tommy našiel priateľku Mariu, aby s ňou okúsil radosti a strasti tínedžerských pletiek. No Maria má od slušnosti ďaleko a po troch rokoch vzťahu požaduje od Tommyho jedinú vec – vášnivo strávenú noc. A tu prichádza paradox filmu a čiastočne aj v celom žánri. Tommy jednoducho nechce. Môže za to jeho religiózna povaha i koketovanie s kňazstvom, ktoré mu nariaďujú skôr celibát, minimálne do svadby, potom si už môže užiť v rámci prikázaní aj on sám. Nebudem vás napínať – Maria sa na Tommyho vykašle, začne si s iným a Tommy sa začne prepadať do vlastného psychického inferna.


Predkladaný film má však aj druhú líniu, v ktorej vystupuje Tommyho kamoš Ahmed, ktorý sa tiež viaže k náboženstvu. Hoci spočiatku na moslimstvo kašle a udalosti v jeho rodine mu rýchlo zoberú ilúziu, rozhodne sa pre svoje presvedčenie bojovať a utvorí si okolo seba aj spolok podobne zameraných ľudí. Z rebela sa stáva pokojnejší chlapec, ktorý sa začne uchádzať aj o priazeň spolužiačky a zmení sa na citlivého mladého muža. Zaujímavá to zmena, ktorú viacerí diváci ocenia.
Tých zmien v očiach divákov je pri sledovaní Tommyho pekla viac. Pokiaľ sa dá film rozdeliť na tri časti, čakajú nás dve žánrovo odlišné polohy. Prvá a posledná sa nesie v duchu variácie na tínedžerskú komédiu, ktorá nie je veľmi zaujímavá, hoci mala na to predpoklad s Tommyho plachým zameraním a vyčíňaním jeho priateľky. Nie je to v podstate nič nové, ani zaujímavo nakrútené, ale niektorým tínedžerom drsného pohlavia bude pripadať zaujímavé, keď sa baba o nich zaujíma a chce ich dostať do postele. Žiaľ, množstvo klišé tento fakt prebije. To zaujímavejšie sa rysuje Ahmedova dejová línia, v ktorej sa začína meniť rebel na pokojnejšieho chlapca. Opäť žiadna výrazná originalita, ale aspoň zaujímavý pokus, ktorý môže čakať lepšie spracovanie.
Cca po 30-40 minútach nastane vo filme brutálny obrat. Ani nie tak v Ahmedovej línie ako u Tommyho, ktorý dozná významu slovenského názvu filmu a spustí očakávané inferno. Aj dobrý chlapec sa môže zopsuť, keď užije drogu. Aj jeho psychika a podvedomie začnú trpieť, keď sa dostavia účinky. A tu končí sranda aj vo filme! Preč je humor či tínedžerská komédia načrtnutá od úvodných titulkov a distribútorských prospektov. Tu začína boj o vlastné prežitie, boj samého so sebou a čiastočne aj svojím druhým ja. Kto užije drogu, zahráva sa so životom a aj nórsky režisér nám to dá pocítiť. No drsná časť filmu netrvá, žiaľ, do konca. Štvrťhodinový záver si totiž pýta (možno na európske pomery aj trošku netradične) happy-end a tvorcovia ho svojím spôsobom servírujú. Je to dobré alebo zle? Ťažko povedať, záverečné ladenie filmu rozdelí divákov na dve polovice a tie sa ťažko kvantifikujú.


Ale predsa má Tommyho peklo čosi do seba, čo odzrkadľuje sčasti aj výsledné hviezdičkové hodnotenie. Kto čaká od tohto filmu iba bežný tínedžerský film a zažité postupy režiséra, kameramana či hudobného skladateľa, môže byť svojím spôsobom (ne)milo prekvapený. Prechod z komédie do drámy totiž okorení režisér poriadnym videoklipovým štýlom, drsnejším hudobným podmazom a v neposlednom rade aj dravšou kamerou, ktorá sa nebojí nakrúcať detaily. Našinec by nečakal, že Nóri (resp. Európania vôbec) dokážu nahodiť taký štýl v danom žánri, ale stalo sa. Hoci filmový znalec určite zbadá, že miestami je cítiť na tvorcoch vplyv Darrena Aronofského a jeho Rekviem za sen.
Ísť či neísť? Ľahká otázka, no zložitá odpoveď. Tommyho peklo určite nie je bežná tínedžerská komédia s hodnotením 2 či 3/10. Naopak, ide o celkom zaujímavý experiment na pomedzí komediálneho a dramatického žánru, ktorí väčšina divákov nečaká. Kto sa dokáže vzdialiť od určitého množstva klišé a vychutnať si formálny i obsahový zvrat, môže byť filmom celkom potešený. Nejde o nezabudnuteľný zážitok, ktorý vám ostane v hlave niekoľko rokov. Ale som si istý, že vám ho nevyfúkne ani typický jesenný vietor po odchode z kinosály a pár dní budete na Tommyho peklo spomínať. Po nízkych až negatívnych očakávaniach, tak ide o slušný celok hodný nadpriemerného hodnotenia. Je zrejmé, že ani nie tak za tie komediálne ako dramatické časti. Rovnako je isté, že spokojnejší budú milovníci formy ako celkového obsahu. Ale keď nebudete očakávať príliš veľa humoru, ale skôr drámu či žánrovo variabilný titul, Tommyho peklo sa vám napokon môže zapísať do pamäti v inak bohatej jesennej filmovej ponuke. A to veru čakal len málokto z nás...
Tommys Inferno (Nórsko, 2005, 95 min.) Réžia: Ove Raymond Gyldenas. Scenár: Ove Raymond Gyldenas. Kamera: Jon Gaute Espevold. Hudba: Ginge Anvik. Hrajú: Eirik Evjen, Anine Eckhoff, Mehran Iqbal, Linn Skaber, Atle Antonsen