Druhá svetová vojna z Touka Laaksonena urobila vyznamenaného dôstojníka. Jeho skutočným osudom však bolo stať sa priekopníkom v oblasti kresleného gay porna. Skutočný príbeh muža, ktorý sa stal ikonou globálnej komunity homosexuálov priniesol na plátna kín fínsky filmár Dome Karukoski, ktorého už možno poznáte vďaka dráme Levie srdce o mladom rasistovi, ktorého postoje život otočí o 180°. Vo svojom odhaľovaní osobného presahu medziľudských predsudkov a xenofóbie tak, v podstate, režisér pokračuje, hoci tento krát zvolil pomerne konvenčnú formu životopisného rozprávania. Fínsko, ktoré (ako z filmu sami zistíte) ešte pred niekoľkými dekádami gayov kriminalizovalo a tvrdo perzekvovalo, film Tom of Finland vlani pasovalo za svojho národného uchádzača o Oscara.

Touko (stvárnený hĺbavým fínskym dlháňom Pekkom Strangom) síce časť svojho života prežil zabíjaním ruských protivníkov na bojovom poli, v duši bol však vždy v prvom rade umelcom. Mal talent na hru na klavíri, ale predovšetkým vynikal svojim nezameniteľným kresliarskym umením. Súhrou náhod, alebo možno aj v súlade so zažitými stereotypmi, to bol homosexuál. A ak máme veriť jeho filmovému portrétu, vo fínskej armáde zďaleka nie jediný. Roky v armáda tak, paradoxne, preň neboli rokmi strachu a skrývania sa – ale skôr akousi hraničnou inšpiráciou, z ktorej po zvyšok života čerpal.
KINEMAVIDEO4678.
Po vojne sa Touko nasťahoval k svojej starostlivej, ale zúfalo prudérnej sestre Kaiji a spoločne pracovali ako kresliari reklamných posterov. „Užívaj si život a nájdi si niekoho výnimočného,“ radí mu dobromyseľne sestra, ktorá verí, že jeho zvláštne sklony sú len akýsi zlozvyk, z ktorého ho čas a nové podnety vyliečia. Touko sa však potajomky uberá presne opačným smerom. Po nociach svoj výtvarný talent prepožičiava tvorbe bezhranične trúfalých erotických kresieb, ktoré čoskoro začne šíriť aj v rozrastajúcom sa okruhu rovnako orientovaných známych. Zákonite sa mu tak nemôžu vyhnúť ani problémy s políciou, ktorá sa vo Fínsku 50. rokov s homosexuálmi rozhodne nemaznala. Už čoskoro mu však jeho maskulíne kreslené sexsymboly otvoria dvere do sveta, o ktorom si dosiaľ netrúfal ani snívať – do voľnomyšlienkarskej Kalifornie, kde sa z neho medzičasom stáva kultový „Tom of Finland“…

Filmy s homosexuálnou tematikou dnes už tvoria celkom legitímny a početne zastúpený subžáner a dalo by sa povedať, že prežívajú až akúsi módnu vlnu. V prípade filmu Tom of Finland vám ale bude viac než pri väčšine iných titulov jasné, že ich rastúce počty majú aj iné ako trendové opodstatnenie – životné príbehy ľudí ako je Touko Laaksonen by, skrátka, ešte pomerne nedávno nemali žiadnu šancu. A pokiaľ vás pohľad na desiatky kreslených (a zopár skutočných) falusov neirituje príliš na to, aby ste sa cez to dokázali preniesť, poviete si zrejme po skončení tohto filmu (rovnako ako ja), že by bola škoda o tomto zaujímavom chlapíkovi a jeho osude vôbec nič nevedieť. Otázne už ale je, nakoľko sa snímke darí z tohto potenciálu ťažiť.
Po formálnej stránke sa Tom of Finland pokúša byť čo najkonvenčnejšou a najstráviteľnejšou biografiou – možno aby si udržal aj diváka, ktorému samotná tematika celkom nesadne. Tento hladký a okázalo nezávadný dojem občas narúšajú hranaté časové skoky, z ktorých sa vždy treba trochu spamätať a opäť zorientovať. Tu sa hodí povedať, že tento dvojhodinový film pokrýva viac ako štyri dekády Toukovho života, a tak to scenárista ani strihač asi nemali úplne najľahšie. Scenár si ale, napríklad, dovolil do deja prepašovať aj dva kontinuitu celkom originálne dotvárajúce prvky, ktoré sa filmom tiahnu od počiatku až do konca – náhodne sa vyskytujúcich zajacov a ruského parašutistu, ktorého vlastnoručné zabitie Touku dokázal spracovať len tak, že z neho urobil svoju celoživotnú múzu.

Napriek divokým orgiám a nezáväzným vzťahom, ktoré Touko podnikal, je jeho stvárnenie vlastne celkom umiernené – hádam chvíľami až trochu suché. Veľký priestor vo filme dostáva jeho dlhoročný vzťah s tanečníkom Nipom (Lauri Tilkanen), o ktorého podľa scenára dokonca bojoval s vlastnou sestrou. Zaujímavým paradoxom je opakovane naznačovaná skutočnosť, že Touko vlastne o žiadnu rolu bojovníka za práva homosexuálov nikdy nestál, konfrontácii sa, naopak, občas až zbabelo vyhýbal. Zbavený ďalšieho kontextu však portrét samotného hlavného hrdinu ostáva akýsi dvojrozmerný a skutočné fluidum a charakter tohto svojského muža si tak divák môže len domýšľať.
Hádam zaujímavejším, než je samotný Touko ako súkromná osoba, je však kontext doby a prostredia, ktoré ho formovali – a ktoré sa v priebehu jeho života a tvorby vo vzťahu k homosexualite menili ako jazda na horskej dráhe. Od 40. rokov, kedy rané sexuálne skúsenosti s vojakmi formovali jeho fetišistickú záľubu v uniformách (neskôr v podobe módneho trendu prevzatú aj časťou gay komunity), cez 50. roky, kedy hrozilo, že pre svoju orientáciu zhnije vo väzení, sexuálnu revolúciu 60. a 70. rokov, ktorá z neho v USA urobila hviezdu, až po davovú psychózu z epidémie AIDS, ktorej príčinu úrady videli práve v „zvrhlom vplyve“ ľudí, ako je Touko. Ak už pre nič iné, pre tento odlišný uhol historického náhľadu a široký kultúrno-spoločenský záber film Tom of Finland určite stojí za to vidieť.
Tom of Finland (Fínsko/Švédsko/Dánsko/Nemecko, 2017, 115 min.)Réžia: Dome Karukoski. Scenár: Aleksi Bardy, Dome Karukoski. Hrajú: Pekka Strang, Seumas F. Sargent, Chris Myland, Lauri Tilkanen...