|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. 09. 2008
Tobruk
Režisér a scenárista Václav Marhoul svojou prvotinou Mazaný Filip príliš neoslnil. Tentoraz však prichádza s projektom, ktorý vzbudzuje očakávania. Uznajte sami: na festivale v Berlíne bol Tobruk zaradený medzi stovku najočakávanejších európskych filmov, včerajšej celoplošnej slovenskej premiére predbiehalo nevídané promo turné (ktoré štartovalo minulý sviatočný piatok v Košiciach) a v neposlednom rade - vojnová dráma z českej produkcie so slovenskou účasťou sa predsa v kine len tak nevidí.
Dej, zasadený do jesene roku 1941, tvoria štyri pomyselné časti. V tej úvodnej a najdlhšej sa stretávame s dvoma nováčikmi a pozorujeme ich asimiláciu v 11. východnom československom prápore. Do popredia sa spočiatku tlačí postava Jana Liebermana (Petr Vaněk), z ktorej sa stáva outsider. Je totiž Žid a k tomu ešte fyzicky najslabší článok skupiny. Sledujeme bežné dni bežných vojakov vo výcvikovom tábore v Egypte. Nechýba dril, spev, či posedenie pri poháriku. V druhej časti sa presúvame priamo do líbyjského, geograficky strategického prístavu Tobruk, obliehaného talianskymi a nemeckými vojakmi. Až v tejto pasáži sa vykryštalizuje, že hlavným hrdinom je idealistický a naivný Jiří Pospíchal (Jan Meduna), ktorý v tretej štvrtine predvádza 16-minútové one-man show, keď sa úplne osamotený ocitne uprostred ničoty...
Marhoul, obdivovateľ žánrových klenotov ako Choď a pozeraj sa a Tenká červená čiara, v scenári inšpirovanom knihou Stephena Cranea "Červený odznak odvahy" načrtáva témy ako antisemitizmus a dezercia. Tobruk sa snaží byť tiež úvahou o hrdinstve a zbabelosti. Všetko je podané nenútene, čo je chvályhodné. Na druhej strane mi však v jeho scenári chýbajú emotívnejšie, nervy drásajúce momenty. Nájdu sa ale aj silné scény, v ktorých však nenájdete ani zrnko pátosu. V približne polovici minutáže je pre vás prichystaná 9-minútová sekvencia bez akejkoľvek repliky a samotný záver, ten tiež nie je z kategórie tuctových.
Menšia výhrada smeruje k navodeniu atmosféry 2. svetovej vojny. Keby nebolo dobových kostýmov, pomyslím si, že príbeh sa odohráva len pár rokov dozadu. Veľkú úlohu na tomto pocite, samozrejme, zohráva i fakt, že sa takmer celý film odohráva v púšti. Žiaľ, jeden dialóg a približne tri repliky indikujúce 40. roky minulého storočia v mojom prípade nestačili.
Celá herecká zostava pôsobí civilne a uveriteľne. Medzi prevažne neznámymi hercami nájdeme aj troch Slovákov, a tak sem-tam do uší doľahne aj nejaká tá slovenská replika. Ak už ale mám niekoho vyzdvihnúť, je ním jednoznačne skúsený, predovšetkým divadelný herec Robert Nebřenský. Jeho drsný desiatnik Kohák oplýva charizmou a je typickou figúrou, aká by nemala v tomto žánri chýbať.
Technická stránka je silným pozitívom tejto snímky. Nakrúcalo sa v Tunisku, majoritne v exteriéroch. Divák má pred očami takmer neustále nehostinnú púšť, plnú piesočných dún a zákopov. Oku ulahodia veľkolepo vyzerajúce filmové obrazy (vylodenie v Tobruku, bombardovanie, piesočná búrka) či zopár dlhých záberov výborného kameramana Vladimíra Smutného (Kolja, Tmavomodrý svet) pridávajúcich na autenticite.
Žiletkovo ostrý zvuk je ďalší atribút, ktorý si zaslúži byť vysoko vyzdvihnutý. Okrem poriadneho „rámusu“ (výbuchy, streľba) potešia najmä prenikavé detaily akými sú bzučanie hmyzu alebo vanutie vetra.
Tobruk je ambiciózny film, ktorý sa skutočne na nič nehrá a chce iba reflektovať zopár kapitol zo života vojaka. Marhoulovým cieľom bolo dosiahnuť čo najvyšší stupeň autenticity a vyhnúť sa klišé, čo sa mu vo veľkej miere aj podarilo. Problémom jeho druhého celovečerného počinu, ktorý môže diváka čiastočne odradiť je, že ubieha pomaly. Miestami až v porovnaní s plynutím času vojakom, keď zrazu uprostred vojny nemajú čo robiť. Postráda tiež emotívny náboj, teda cestu k väčšinovému divákovi si podľa mňa bude hľadať ťažšie. Ak ste však schopní spomínané výhrady oželieť, môžete si z filmu odniesť slušný zážitok. Ako hovorí samotný režisér, je to silný film (o ľuďoch vo vojne), po ktorého zhliadnutí možno nebudete vedieť, ako sa voláte, alebo kde bývate. V každom prípade sa s nami nezabudnite o vaše názory podeliť. Tobruk si totiž širšiu diskusiu rozhodne zaslúži.
Tobruk (ČR, 2008, 100 min.) Réžia: Václav Marhoul. Scenár: Václav Marhoul. Kamera: Vladimír Smutný. Hudba: Richard Horowitz, Sussan Deyhim. Hrajú: Jan Meduna, Petr Vaněk, Robert Nebřenský, Matěj Hádek, Andrej Polák, Kryštof Rímský, Martin Nahálka, Michal Novotný, Radim Fiala, Petr Stach, Petr Lněnička, Matúš Krátky.
Dej, zasadený do jesene roku 1941, tvoria štyri pomyselné časti. V tej úvodnej a najdlhšej sa stretávame s dvoma nováčikmi a pozorujeme ich asimiláciu v 11. východnom československom prápore. Do popredia sa spočiatku tlačí postava Jana Liebermana (Petr Vaněk), z ktorej sa stáva outsider. Je totiž Žid a k tomu ešte fyzicky najslabší článok skupiny. Sledujeme bežné dni bežných vojakov vo výcvikovom tábore v Egypte. Nechýba dril, spev, či posedenie pri poháriku. V druhej časti sa presúvame priamo do líbyjského, geograficky strategického prístavu Tobruk, obliehaného talianskymi a nemeckými vojakmi. Až v tejto pasáži sa vykryštalizuje, že hlavným hrdinom je idealistický a naivný Jiří Pospíchal (Jan Meduna), ktorý v tretej štvrtine predvádza 16-minútové one-man show, keď sa úplne osamotený ocitne uprostred ničoty...
Marhoul, obdivovateľ žánrových klenotov ako Choď a pozeraj sa a Tenká červená čiara, v scenári inšpirovanom knihou Stephena Cranea "Červený odznak odvahy" načrtáva témy ako antisemitizmus a dezercia. Tobruk sa snaží byť tiež úvahou o hrdinstve a zbabelosti. Všetko je podané nenútene, čo je chvályhodné. Na druhej strane mi však v jeho scenári chýbajú emotívnejšie, nervy drásajúce momenty. Nájdu sa ale aj silné scény, v ktorých však nenájdete ani zrnko pátosu. V približne polovici minutáže je pre vás prichystaná 9-minútová sekvencia bez akejkoľvek repliky a samotný záver, ten tiež nie je z kategórie tuctových.
Menšia výhrada smeruje k navodeniu atmosféry 2. svetovej vojny. Keby nebolo dobových kostýmov, pomyslím si, že príbeh sa odohráva len pár rokov dozadu. Veľkú úlohu na tomto pocite, samozrejme, zohráva i fakt, že sa takmer celý film odohráva v púšti. Žiaľ, jeden dialóg a približne tri repliky indikujúce 40. roky minulého storočia v mojom prípade nestačili.
Celá herecká zostava pôsobí civilne a uveriteľne. Medzi prevažne neznámymi hercami nájdeme aj troch Slovákov, a tak sem-tam do uší doľahne aj nejaká tá slovenská replika. Ak už ale mám niekoho vyzdvihnúť, je ním jednoznačne skúsený, predovšetkým divadelný herec Robert Nebřenský. Jeho drsný desiatnik Kohák oplýva charizmou a je typickou figúrou, aká by nemala v tomto žánri chýbať.
Technická stránka je silným pozitívom tejto snímky. Nakrúcalo sa v Tunisku, majoritne v exteriéroch. Divák má pred očami takmer neustále nehostinnú púšť, plnú piesočných dún a zákopov. Oku ulahodia veľkolepo vyzerajúce filmové obrazy (vylodenie v Tobruku, bombardovanie, piesočná búrka) či zopár dlhých záberov výborného kameramana Vladimíra Smutného (Kolja, Tmavomodrý svet) pridávajúcich na autenticite.
Žiletkovo ostrý zvuk je ďalší atribút, ktorý si zaslúži byť vysoko vyzdvihnutý. Okrem poriadneho „rámusu“ (výbuchy, streľba) potešia najmä prenikavé detaily akými sú bzučanie hmyzu alebo vanutie vetra.
Tobruk je ambiciózny film, ktorý sa skutočne na nič nehrá a chce iba reflektovať zopár kapitol zo života vojaka. Marhoulovým cieľom bolo dosiahnuť čo najvyšší stupeň autenticity a vyhnúť sa klišé, čo sa mu vo veľkej miere aj podarilo. Problémom jeho druhého celovečerného počinu, ktorý môže diváka čiastočne odradiť je, že ubieha pomaly. Miestami až v porovnaní s plynutím času vojakom, keď zrazu uprostred vojny nemajú čo robiť. Postráda tiež emotívny náboj, teda cestu k väčšinovému divákovi si podľa mňa bude hľadať ťažšie. Ak ste však schopní spomínané výhrady oželieť, môžete si z filmu odniesť slušný zážitok. Ako hovorí samotný režisér, je to silný film (o ľuďoch vo vojne), po ktorého zhliadnutí možno nebudete vedieť, ako sa voláte, alebo kde bývate. V každom prípade sa s nami nezabudnite o vaše názory podeliť. Tobruk si totiž širšiu diskusiu rozhodne zaslúži.
Tobruk (ČR, 2008, 100 min.) Réžia: Václav Marhoul. Scenár: Václav Marhoul. Kamera: Vladimír Smutný. Hudba: Richard Horowitz, Sussan Deyhim. Hrajú: Jan Meduna, Petr Vaněk, Robert Nebřenský, Matěj Hádek, Andrej Polák, Kryštof Rímský, Martin Nahálka, Michal Novotný, Radim Fiala, Petr Stach, Petr Lněnička, Matúš Krátky.
Tobruk
Autor: Michal Šmajda
Zdroj: Kinema