O najnovšej dráme Aféra v Pentagone sa často hovorí pre krátky čas jej vzniku. Medzi ohlásením a premiérou ubehlo 9 mesiacov a Spielberg si drámu strihol popri príprave efektov pre Ready Player One. Motiváciou pre rýchlu produkciu bola snaha priniesť príbeh, ktorý by v trumpovskej Amerike ukázal dôležitosť médií a ich práce. Je dobré mať fakty na pamäti, keď budete sledovať tento film – na pohľad staromódne natočený, no vnútornú dynamiku, mnohé dilemy a ich dopad zvláda veľmi dobre.

V roku 1966 mal istý analytik po návšteve Vietnamu písať o vojenskom postupe i aktuálnej situácii. O niekoľko rokov neskôr sa jeho správa objaví na titulke New York Times. V tom čase sa iný denník, The Washington Post, rozhodol ísť na burzu a poslednú vec, čo by potreboval, bola obrovská kauza na stránkach, lebo by mohla ohroziť IPO. No keď NY Times dostanú súdny zákaz publikovať čokoľvek o Pentagon Papers, štafetu mohol prebrať The Post – otázne je, či by sa vydavateľka Kate Graham a šéfredaktor Ben Bradlee zhodli, či po krkolomnej ceste k dokumentov je správne ich teraz aj vydať...
KINEMAVIDEO4472.
Témy sloboda tlače, vplyv ich majiteľov či rola médií v spoločnosti (komu slúžia?) sa skloňujú nielen v iných krajinách, ale čoraz častejšie aj u nás. V čase klesajúcich nákladov tlače i stúpajúceho vplyvu sociálnych médií a zobúdzajúcich sa fake news portálov je viac než potrebné poukazovať na to, ako noviny vznikajú, ako ich redaktori pracujú so zdrojmi a čo je ich úlohou. Pre absolventov žurnalistiky sú to všeobecné veci, no pre novicov či neznalcov je verifikácia zdroja, jeho (ne)zverejnenie alebo aj sonda do tlačiarne celkom nevídaná vec. Film vám ich naplno ukáže, hoci v dianí spred 45 rokov, čím pôsobí archaicky; v čase on-line médií budú niektorí krútiť hlavou, na čo pri rotačke toľkí čakajú.
Aféra v Pentagone sa prvú polhodinu nesústredí na kauzu, no detailne skúma pozadie deja i postáv. Na začiatku ukáže intro z Vietnamu, no nečakajte masovú bojovú scénu ako z Ryana, je to skôr naladenie sa na správnu tematickú nôtu, že sem prúdia americkí chlapci a žiadny vývoj sa nekoná. O pár neskôr sa sústredíme na plánovaný predaj The Washington Post a postava Kate Grahamovej. Štvrtina filmu je venovaná postávam i dlhým dialógom, aby sme pochopili ich situáciu. Nie je vôbec márna, je zámerne pomalá ako celých 116 minút filmu, kde nebude neskôr ani núdza o napätie. No postavy sú prvoradé...

Keď začne samotná kauza, vyjde prvý článok v Times a neskôr šanca na vlastný v The Post, tempo sa zvýši a prídu vypointované scény, kde sa rozhoduje o vážnych veciach vo verejnej i súkromnej rovine: bojovať za informovanosť občanov, postaviť sa prezidentovi, riskovať či neskončiť v base. Spielberg sa sústredí na detaily: ako získať informáciu, ako ju niekam doručiť (nezabudnite, sme v roku 1971, všade pevné linky a stovky strán papierov), ako písať v strese a dokonca hľadať príbeh. Ak máte 4000 strán textu, ako za 8 hodín z neho dokážete vytvoriť príbeh na titulku? Žiadny Google search poruke!
Fungujú najmä vnútorné dilemy. Tom Hanks ich má len pár, ako buldog ide po jasnom cieli, zatiaľ čo Meryl Streep ich prežíva naplno. Jej nezávideniahodná pozícia na mnohých frontoch (je to žena, nemá plnú podporu rady, noviny len zdedila, ide na burzu, kamarátstvo z minulosti) sú rozpitvané naplno a práve tým sa venujeme v prvom rade. Streepová hrá zraniteľnú, neistú ženu, nie je to silná postava z iných filmov – menšie sebavedomie výborne podáva, jednotlivé momenty s ňou prežívame naplno. No ešte viac zaujme plejáda vedľajších postáv: množstvo okuliarnatých chlapíkov 70. rokov hrá výborne.

Aféru v Pentagone možno hodnotiť ako typický Spielbergov film. Je režírovaný s veľkou istotou, viac sa však sústredí na jednotlivé postavy ako ústrednú kauzu (aj tú si však vychutnáte a pochopíte naplno, akurát sa vám spočiatku budú pliesť niektorí ľudia). Forma je tradične brilantná: Janusz Kaminski má veľa skvelých záberov, John Williams nenápadnú hudbu a strih sedí. Tempo strieda pomalé i napínavé scény a tie najdôležitejšie momenty vám nahrnú guču do krku. No Spielberg nemoralizuje, ukazuje, čo sa dialo v USA v 70. rokoch – a opäť si treba pripomenúť, že svet sa zmenil, no viaceré témy ostali.
The Post (UK / USA, 2017, 116 min.)Réžia: Steven Spielberg. Scenár: Liz Hannah, Josh Singer. Hrajú: Meryl Streep, Tom Hanks, Sarah Paulson, Bob Odenkirk, Tracy Letts, Bradley Whitford