Maskovaný hrdina, bojovník so zločinom, ktorý na stránkach rodokapsov či komiksov z tridsiatych rokov 20. storočia nebol celkom zriedkavý, tentoraz začal svoju mediálnu kariéru v rozhlase (roku 1936). Úspešná séria o Zelenom sršňovi a jeho vernom pomocníkovi Katovi viedla k vzniku komiksov, televíznych sérií - v tej z roku 1966 si Kata strihol Bruce Lee, a doviedla ho i na plátna kín.



 Na rozdiel od rozhlasovej predlohy náš Britt Reid (Seth Rogen) roku 2011 nedisponuje práve geniálnou mysľou či majstrovským výcvikom v bojových umeniach. Vlastne je skôr odrasteným trucovitým deckom vyrovnávajúcim sa s nedostatkom rodičovskej lásky pravidelným požívaním alkoholu, žien a famózneho ranného espressa so vzorom listu vykresleným do jeho bohatej peny. Až jedného dňa jeho otec (Tom Wilkinson), majiteľ posledných nezávislých novín v meste anjelov „The Daily Sentinel“, zomrie na prudkú alergickú reakciu na včelí jed a Britt, teda najmä Kato (Jay Chou), rodinný automechanik a barista, vlastne zhodou okolností a náhod zabránia partičke lupičov v dokonaní ich činu.

   Centrálnym bodom Zeleného sršňa je Rogen a jeho Britt, ktorý dáva filmu akúsi neskorochlapčenskú nadšeneckú hravosť tipu „čo robí tento gombík“, no zároveň na svoju škodu robí zbytočnou účasť ostatných, či už ide o Cameron Diaz, alebo Christophera Waltza, obsadených zjavne na základe osobnej aury fungujúcej vo filmoch, kde dostali predsa len viac priestoru. Ani sekretárka Lenora Case so vzdelaním v odbore žurnalistiky a kriminalistiky, nevedomky pomáhajúca pri budovaní kariéry Zeleného sršňa, a ani samozvaná hlava zločinu v Los Angeles a zástanca metód starej školy Benjamin Chudnofsky nedostanú priestor, aby sa prejavili a rozvinuli svoje postavy v smere, ktorý im obom ide najlepšie. Dobre, Diaz v spodnej bielizni bude, ale niečoho ako štrúdle sa nedočkáte.

Nerovnováha síl, napriek proklamovanému scenáristickému zámeru vytvoriť „buddy movie“ v štýle Smrtonosných zbraní či 48 hodín, zasiahla aj ústrednú dvojicu Britt - Kato /Rogen - Chou. Respektíve, práve nerovnováha medzi týmito dvoma, vytvárajúca z nich dve nie celkom samostatné postavy (tým menej kompletným je práve Britt), ktoré sa následne nedopĺňajú ako parťáci, aspoň na úrovni inšpektora Clouseaua a jeho Kata, vyosuje film. Vizuálne však Rogen a Chou fungujú spolu na výbornú.


Na druhej strane Zelený sršeň príhodne svojmu menu neváha a napreduje v štýle práve zmienenej neskorochlapčenskej hravosti a kadenciou supervychytávok, úderov, či vizuálnych nápadov zvyšuje svoje šance na úspech. Je tak trochu ako Kato podľa Britta - ako švajčiarsky nožík. Keď už si myslíte, že viac nevytiahne, prekvapí. Občas stará škola, občas rôzna forma pocty zeleným predchodcom (Let čmeliaka či Bruce Lee v obraze, zvuku a aj na 2,54 cm / 1 palec), občas naozaj vydarený vlastný fór. Sršeň najmä však neprepadol otvárajúcimi sa dverami bang-pow spomaľovačiek a filtrových orgií. Pridajte tempo, ktorým sa tento film o zrode maskovaného hrdinu,  nesie, ako aj momenty, kedy sa film prizná k ľahkovážnosti prejde do ľahkej paródie, dokážu celkom dobre prekryť jeho Brittocentristické tendencie.
Trúfnem si postaviť Zeleného sršňa na roveň Iron Manovi, ktorý si má získal svojou povahou hračičkárskeho filmu pre odrastené dieťa v nás, hoci štylisticky každý z nich zapojil iné atribúty a dal im iný punc. Čo sa týka výhrad k obom filmom, máte možnosť porovnať prečítaním recenzií. Hlavnejšie však asi je, že aj jeden, aj druhý si držia svoju latku zábavnosti, akčnosti a pútavosti na úrovni svedčiacej zručným filmárom. 
The Green Hornet (USA, 2011, 116 min.) Réžia: Michel Gondry. Námet: George W. Trendle – rovnomenný rozhlasový seriál (1936 – 1952). Scenár: Seth Rogen, Evan Goldberg. Kamera: John Schwartzman. Strih: Michael Tronick. Hudba: James Newton Howard. Hrajú: Cameron Diaz, Seth Rogen, Edward Furlong, Christoph Waltz, Jay Chou, Edward James Olmos, Tom Wilkinson