Stephen Hawking popularizuje vedu, autori snímky majú v úmysle spopularizovať život Stephena Hawkinga. Jeden z mála vedcov, ktorí sa otvorili nielen odbornej verejnosti, ale i laikovi a prostredníctvom verejných diskusií či médií osvetľuje neznáme pojmy z oblasti výskumu vesmíru a času. Téma času ho upútala v najkritickejšom období jeho života. Vo veku 21 rokov mu lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu, čo v preklade znamená ochorenie centrálnej nervovej sústavy, v dôsledku ktorého mozog nie je schopný ovládať svaly a paralýza ho pripúta na invalidný vozík. Psychická a mentálna rovina osobnosti však zostávajú neporušené. V najaktívnejšom veku tak Stephen čelil medicínskej prognóze, ktorá mu dávala len dva roky života.

KINEMAVIDEO3324. Hlava plná plánov, vízií, nevyriešených hádaniek vesmíru a mladej Jane Wilde nedokázala vstrebať krutý ortieľ. Jane, študentka umenia a jazykov, znamenala pre Stephena hnací motor, vďaka ktorému sa vzchopil. Oženil sa s ňou, splodil tri deti, priniesol svetu mnohé astrofyzikálne objavy a stal sa autorom bestsellerov. Tento typ inšpiratívneho životného príbehu filmári nikdy neprehliadnu. Producenta a scenáristu Anthonyho McCartera vždy fascinoval život slávneho vedátora a v momente, keď si prečítal biografiu Jane Hawking Cesta do nekonečna: Môj život so Stephenom, vedel, že tento príbeh bude raz žiariť na filmovom plátne. Práve kniha Jane Hawking sa stala predlohou filmu, ktorý sa zameral najmä na vzťah dvojice prechádzajúcej 20-ročnou skúškou obety a trpezlivosti.

Trpezlivosť sa vyžaduje aj od náročného diváka, ktorý síce ocení splnené nároky snímky koncipovanej ako klasický milostný príbeh, ale následkom vypočítavosti tvorcov a manipulácie citmi vyšumel umelecký výraz i potenciál hutnejšieho výrazu. Nedostatok filmárskej invencie zapríčinil sklz do klišé foriem a výpovedí, nehovoriac o momentoch znásobujúcich pocity komerčnej pásovej výroby. Od ľúbezných nekritických začiatkov vzťahu cez ťažké skúšky až po definitívne rozhodnutia puto zdravej ženy a hendikepovaného muža nenastoľuje otázky, všetko plynie bez aktívnej myšlienkovej účasti diváka. Príbeh si nerobí nároky na intelekt, fanúšikovia Stephena Hawkinga musia byť paralyzovaní sklamaním. Jeho prevratné vedecké teórie, vďaka ktorým sa jeho meno vyslovuje jedným dychom s menami ako Albert Einstein či Isaac Newton, dvojhodinový film zanedbal. Pár výpočtov na tabuli či cambridgské lokácie nezabezpečia uveriteľnosť, ak mravčia vedecká práca osobnosti, akou je Stephen Hawking, zostala visieť vo vzduchoprázdne. Hoci snímka disponuje emotívnosťou a empatickou zúčastnenosťou, nesprostredkuje dlhotrvajúci zážitok. Režisér James Marsh, v minulosti ocenený Oscarom za dokument Muž na lane, opantaný len vzťahovou rovinou príbehu, nedotiahol Hawkingovu rovinu a najmä úroveň. Stratený v Janeinom ľúbostnom príbehu, opomenul výrazný Stephenov vedecký príbeh.

Kde sú tvorcovské slabiny, tam sú v prípade Teórie všetkého silné stránky protagonistov. Oscar pre Eddieho Redmayna je maximálne oprávnený. Sám Hawking sa nechal počuť, že pri pohľade naňho mal pocit, že sa pozerá do zrkadla. 33-ročný Redmayne prešiel niekoľkomesačným tvrdým výcvikom s choreografom a dlhý čas trávil v ústave pre pacientov s diagnózou, akou trpí Hawking. Rola vyžadovala i dlhodobú prípravu mimického svalstva, čo sa stalo hlavným dorozumievacím nástrojom spoločne s elektronickým hlasovým syntetizátorom. Spolu s Felicity Jones ťahajú oproti tvorcom za dlhší povraz. Najmä ich zásluhou je film pozerateľný a emotívny. Stephen Hawking dokázal veľa v živote i vo vede, je známy svojím ostrovtipom a očividne rád na seba strháva pozornosť. Je častým hosťom rôznych talkshow, zahral si v seriáli Star Trek i v Teórii veľkého tresku. Za svoju genialitu platí vysokú daň. Zaslúži si snímku, ktorá by aspoň čiastočne dosahovala kvality jeho intelektu. Zatiaľ mu však musí stačiť síce citlivé, ale zato jednoduché spracovanie.The Theory of Everything (UK, 2014, 123 min.)Réžia: James Marsh. Scenár: Anthony McCarten, Jane Hawking. Hrajú: Eddie Redmayne, Felicity Jones, Tom Prior