Francúzske koketovanie s Hollywoodom a neviazanou zábavou. A Luc Besson späť pri kormidle!

Francúzska kinematografia má rozmanité obdobia. Pred niekoľkými dekádami uchvátila kontinent bláznivými komédiami, pred 10 rokmi Purpurovými riekami i Améliou a potom spadla do sivého priemeru. Vlaňajší Prorok a nové filmy osvedčených tvorcov zaujmú. Kam zaradiť Luca Bessona? Kedysi šikovný vizionár, potom obyčajný producent popcornovej výroby. Už je dávno za svojím cieľom nakrútiť 10 filmov a druhý diel Arthurovej trilógie ho stiahol pod akceptovateľný priemer... Má zmysel zaujímať sa ešte o jeho nový film?


 Má. Príbeh Adéle Blanc-Sec je totiž svieži, rýchly a má výborný prológ. Šikovná reportérka v ňom raz objavuje bláznivých profesorov oživujúceho prehistorického pterodaktyla ohrozujúceho Paríž tesne pred prvou svetovou vojnou. Alebo sa vydáva do Egypta hľadať liek pre svoju sestru, no zisťuje, že má formu múmie známeho šikovného lekára. A keď sa múmia prebudí, je to niekto úplne iný. Čo robiť, keď tu behá múmia a svoje pikle kujú politici i podvodníci?

Malý dobrodružný guláš so všemožnými francúzskymi prísadami – ale celkom zábavný výsledok. Nebude vyhovovať každému, množstvo protichodných vlastností filmu je vysoké a  rýchlo rozdelí divákov na dve skupiny. Existuje viacero dôvodov, prečo Adéle milovať od prvých minút filmu. Sympatická hrdinka a po dlhom čase filmová osoba, u ktorej všetko sedí – vlastný štýl, dobrodružná nátura, povolanie a najmä výkon neopozeranej herečky. Adéle na seba strháva veľkú pozornosť, no pretože len zriedka zmizne z plátna, stávka na ňu sa vyplatila. Našinec bude tvrdiť, že je to iba ženský Indiana Jones či vzdialená príbuzná Lary Croft, pravý francúzsky šarm vás rýchlo presvedčí o opaku. Ostatné osoby zapadajú do typickej mustry – blázniví detektívi, profesori, vedci, tupí policajti, postavy prirodzené a nadprirodzené. Adéle výrazne vedie a ostatní sú tu len do počtu, ale to je v poriadku. 


Scenár je však pomerne nevyrovnaný a po nabitom prológu sa začne výrazne trieštiť. Čiastočne poľaví tempo – prvá polovica nabitá egyptským výletom sa prehupne do drobných epizód, ktoré už zachráni čiastočne atmosféra metropoly s Notre Dame. Napriek nevyrovnanosti je dej zábavný a odľahčeným spôsobom vás udržiava v príbehu Adéle. Mnohí budú namietať, že toto je chabý pokus o francúzsku Múmiu, no pravda je niekde trošku inde (a nie v kolonke kópia Indiana Jones).
Luc Besson sa totiž prekvapivo vyšponoval k lepšiemu výkonu ako v posledných filmoch. Neraz má dobrý nápad ako oživiť strnulé dianie (pravda, môže si zaň sám, paralelne totiž sedel na scenáristickej stoličke) a niektoré scény majú celkom podmanivý vizuál. V kine sa na to dobre pozerá – a je fajn vidieť, že mu stále výdatne pomáhajú dvorní kolegovia. Eric Serra dodáva dobrý soundtrack, celý film má napriek pomalšej druhej polovici dobrý strih a výprava sa radí tiež medzi plusy.


Celkový dojem nadol však budú určite strhávať lacné a relatívne slabé triky. Besson zrejme nesplašil dostatočne vysoký rozpočet na všetky fiktívne eskapády – pterodaktyl má dosť slabučkú animáciu, múmie sú ešte celkom pozerateľné, ale celok je skrátka nevyrovnaný.
Nuž, nielen z trikového, ale celkového hľadiska. Plusy a mínusy sú takmer v rovnováhe – pôvabná herečka s výborným výkonom, vizuál, hudba či prvá polovica filmu na pozitívnej strane, slabšie triky, a občas zbytočné vedľajšie postavy na druhej. Ale pri striedmej stopáži 107 minút a solídnom výkone Luca Bessona to na slušnú šestku vydá. A zároveň môžeme dúfať, že Bessonová réžia sa vydá smerom k vyšším kvalitám a raz snáď dodá aj nejaký ďalší pamätný film ako pred 10 či 15 rokmi.
Les aventures extraordinaires d’Adèle Blanc-Sec (Fr., 2009, 107 min.) Réžia: Luc Besson. Kamera: Thierry Arbogast. Strih: Julien Rey. Hudba: Éric Serra. Hrajú: Louise Bourgoin, Mathieu Amalric, Gilles Lellouche, Jean-Paul Rouve, Jacky Nercessian, Laure de Clermont-Tonnerre