Má to podobný názov, ale i tak: Svitanie nie je Súmrak a Edward nie je Edward. O mnoho viac dobrých správ nečakajte...

Dej nás zavedie do pomerne blízkej budúcnosti, kde jeden netopier urobí zmenu, akú len tak neprehliadnete. Drvivá časť populácie sa zmenila na upírov. Civilizácia ľudí sa mení na vampírsku. Neznamená to však, že by všetci odišli do jaskyne, alebo že prespávajú v rakvách. Všetko beží ako pôvodne: metro, stánky s kávou a armáda. Akurát, že si do kávy miesto mlieka dáte dve tri kvapky krvi. Čo je však horšie, upíry sa jednoducho premnožili, krvi je stále menej a vzniká zásadný problém. Otázka je, či armáda nájde ďalšie ložiská krvi (áno, ľudí), alebo či Edward Dalton (Ethan Hawke) sťa hlavný hematológ, nájde syntetickú náhradu.




 
 
Základ a jeden z mála zaujímavých momentov filmu tvorí hlavná premisa. Tá stavia na hlavu všetky predošlé budovania upírskych príbehov o „výnimočnom jedincovi“, ktorý ohrozuje spoločnosť, alebo je spoločnosťou štvaný. Vo Svitaní sú upíry dominantnou rasou. Ak sa povznesieme nad fakt, že to popiera „klasické“ učenie o upíroch, ako o silných egách s výstredným zmyslom pre teritórium (základný dôvod, prečo väčšinou vystupujú ako jednotlivci alebo malé skupinky), tak to prináša zaujímavé alegórie na bežný život. Ako riešia spätné zrkadlá (keď sa v nich nevidia), ako infiltrujú krv do bežných ľudských šablón (káva, alkohol) a pod. Nie je to nič svetaborné, je to obyčajná alegória (o ktorej sa s patričným dešpektom vyjadroval napr. J.R.R. Tolkien v predhovore k Pánovi Prsteňov), ale je to aspoň trochu zaujímavé. 





Druhým (a posledným) zaujímavým momentom je vizuálna stránka. Úvodné titulky, používanie filtrov a komponovanie záberov, je na slušnej úrovni a dodáva filmu esteticky zaujímavý štýl. Nie je to ani Matrix, ani Underworld, ale blíži sa to tým smerom. Michael a Peter Spierig z pozície režisérov spolu s kameramanom Benom Nottom odviedli pomerne dobrú prácu. Omnoho lepšiu, ako prví dvaja menovaní v čase, keď sedeli na scenáristickej stoličke.
Z hľadiska príbehu sa všetko začne lámať k horšiemu v okamihu, keď dej doputuje k hlavnej zápletke a k stretnutiu sa hlavných postáv. Pokiaľ nás iba sprevádzal „zvláštnym“ svetom, išlo o zaujímavú prechádzku, napriek tomu že nie som fanúšik prvoplánových lakačiek a samoúčelného násilia. Ako náhle však zaznie prvá akože-coool-v-skutočnosti-trápna hláška Willema Dafoe-a, všetko ide prudko dole. Dej začína vyznievať veľmi chudokrvne, akcie je naozaj málo a korunu všetkému dávajú doslova „vycucané“ postavy. Najviac to kričí zo už spomínaného Dafoea, ktorý nielen že nemá auru vodcu ľudí, ale jeho prízvuk a charakter prostého mechanika pôsobí neuveriteľne parodicky. Jeho scény tak vlastne úplne popierajú to o čo sa Svitanie snaží. 


Záverečná pointa nie je úplne hlúpa (najmä ak sme sa k nej dostali cez predošlé okamihy), ale rozhodne nemá v sebe toľko sily, aby človeka dojala/vydesila/zaujala. Ten samospád od tretiny minutáže jednoducho trvá a nakoniec dokĺže až k zisteniu, že ste vlastne videli pomerne nudnú snímku, ktorá síce nie je odpadom roka, ale ťažko si spätne spomeniete na dva – tri okamihy - stojace za odporúčanie celku. Naopak, ak máte čo i len trochu vyvinutý cit pre logiku príbehu a logiku predstaveného sveta, chvíľami musíte mať neodbytný pocit, že autori to celé napísali počas jedenej nie veľmi vydarenej večere.
Svitanie vracia na scénu upírov, ktorí sa netrbliecu a nie sú novodobými gentlemanmi. Sú zlí, je ich veľa a ľudí využívajú podobne, ako to robil Matrix. Ako pohonnú látku. Celé toto kašírovanie a robenie svalov, však ide k čertu v okamihu, keď sa z úvodných obrázkov má stať kinematografický zážitok. V konečnom dôsledku podľa mňa rozhodne horší titul, ako prvý Súmrak. Našťastie nie tak zlý, ako jeho pokračovanie. Tak si vyberte. Pokiaľ možno niečo iné.
Daybreakers (Austrália/USA, 2009, 98 min.) Réžia: Michael Spierig, Peter Spierig. Scenár: Michael Spierig, Peter Spierig. Kamera: Ben Nott. Strih: Matt Villa. Hudba: Christopher Gordon. Hrajú: Ethan Hawke, Willem Dafoe, San Neil, Isabel Lucas, Harriet Minto-Day, Jay Laga’aia, Damien Garvey, Sahaj Dumpleton, Allan Todd, Gabriella Di Labio