Dúfam, že Peter (šéfredaktor) poriadne číta texty, ktoré nahadzuje na stránku. Totiž, len pre vyrovnanie jeho ranného tlaku, keďže nie je kávičkár, som recenziu odoslala s hodnotením 8/10. Vedzte, že uvedený zlomok vyjadruje hodnotenie, ktoré by som Svetovej invázii milerada nadelila. Má to ale jeden háčik: chcelo by to aj nejaké zásluhy. Ak náhodou váhate a premáhate rozpaky, vedzte, že tento film si osmičku, aspoň odo mňa, nezaslúži.

Ďalší film s aplikovateľným zneisťujúcim taglinom „Otázka, či sme vo vesmíre sami, bola zodpovedaná,“ totiž nepatrí do kategórie toho, čo ste ešte nevideli a nepočuli. Navyše Svetová invázia: Bitka o Los Angeles nie je jeden z tých nostalgicky zábavných akčných filmov, a teda nie, neuvidíte devastáciu Paríža či Moskvy novým nápaditým spôsobom. Vlastne Los Angeles neopustíte, takže časť názvu „svetová invázia“ berte s rezervou. A nielen ju.


 Všetky potrebné informácie o filme podal trailer, ktorý ho veľmi výstižne zredukoval do niekoľkých pár minút. Úvodné správy o tom, ako roj meteoritov pustoší svetové veľkomestá (už je medzi ne zaradený aj Soul), vystrieda krátky exkurz do života mariňákov, ktorého cieľom bolo zrejme priblížiť nám jednotlivých budúcich posledných akčných hrdinov. Mobilizácia a … meteority robia čosi, čo by od nich nečakal ani človek len so základným vzdelaním z fyziky. Spomaľujú a pália. A bude to chcieť dobre vycvičených zo sedem statočných (a tak päť civilistov - z toho tri deti), aby sa naša krásna modrá planéta uchovala na hviezdnych mapách alfa kvadrantu. 



Svetová invázia: Bitka o Los Angeles je film jedného výrazného talentu. V momente, keď v ňom zasvieti na lepšie časy (boli asi dva), otočiť, nachytať diváka ale úplne nepripraveného, vyraziť mu dych a vziať mu vietor z plachiet. Počínanie kohokoľvek a čohokoľvek na plátne sa len ťažko dá vysvetliť cestou (predpokladateľnej) realistickej motivácie, ktorá nefungovala ani v rámci vojenskej taktiky (na rozdiel napríklad od takých Transformers), a to ani po prihliadnutí na žánrové ladenie filmu. Do úvahy prichádza kombinácia kompozičnej logiky (veci sa dejú, aby niečo neskôr dávalo zmysel) a intertextovej motivácie (čerpanie z iných diel, umení), čo však znie príliš vznešene pre objasnenie neujednotenej prehliadky „inšpirácií“ od Votrelcov (všeobecne), cez Terminátora, Hviezdnu pechotu, ID 4 – zjavne najsilnejšej inšpirácie, či vojenské Čierny jastrab zostrelený, Mariňák, až po doku-štylizované sci-fi á la Monštrum či District 9.
Postavy nie sú ani natoľko dokreslené, aby sa im dalo úprimne držať päste, nebodaj sa o ne báť a nepomáha ani úvodná predstavovacia pasáž. Správajú sa bizarne a umelo, aj na to, čo sa od nich dá v rámci rozumných nuáns očakávať, nerešpektujú vlastné poznatky, dialógy akoby boli prevzaté z Hviezdnej pechoty, ale prednesené s maximálnou vážnosťou, bez potrebného selankovitého sebavedomého odstupu, a najmä im to spolu vôbec neladí. Ostáva tak tiché sledovanie vojakov, ktorých rola v deji by nebola jednoznačnejšie predurčená ani s červeným tričkom, a  nostalgia za premrhaným Aaronom Eckhartom a absolútne pochovanou Michelle Rodriguez, ktorej tentoraz nesedia ani drsňácke hlášky. Kauzálne súvislosti medzi dialógom a úmrtím, prípadne listom pre manželku, panictvom či momentálnou neočakávanou duchaprítomnosťou nie sú vtipné ani na úrovni Votrelci vs. Predátori. Veci, ktoré zjavne nemali byť na smiech, jednoducho pôsobia smiešne, hlavne vo chvíľach, kedy sa Svetová invázia po vzore množstva starších a fungujúcich vojnových / bojových filmov snaží vydolovať nejakú hlbšiu emocionálnu reakciu zo strany publika, zostávajúc na úrovni naučených reflexov. 


Ako jedna z možných reakcií, mi napadá napríklad mierny úľak, kedy nielen v súvislosti s podobnosťou so Scottovým Čierny jastrab zostrelený na povrch vystupuje prvoplánová jednoduchá a „seriózna“ brutalita tých, ktorí sú vo filme za dobrých. Samozrejme, mimozemšťania sú od začiatku zlí a dozvieme sa aj, prečo sa s nimi nedalo porozprávať a dohodnúť, ako navrhoval malý Hector. Útek zo zdemolovanej leteckej základne na posledný evakuačný bod, sprevádzaný nevyhnutným masakrovaním mimozemských kolonizátorov je momentom nabúrania pokusu o uchopenie Svetovej invázie ako propagácie kvalít a celkovej potrebnosti armády (pre Spojené štáty). Pokiaľ sa totiž postavy v replikách prezentujú ako hrdinovia, ktorí neustúpia a nenechajú kamaráta za sebou, v spomenutej chvíli sa nelíšia od samozvaných ochrancov pred ilegálnymi migrantmi v mexickom pohraničí, ako ich poznáme z iných filmov.
Svetová invázia: Bitka o Los Angeles je praktickou ukážkou vtipu o používaní inžinierskych riešení manažérmi bez toho, aby vedeli, ako fungujú. A to nielen na úrovni „inšpirovanej“ dejovej línie, ale v rovine celkového filmu, ktorý nesvedčí v prospech úvahy, že inžiniermi sú jeho tvorcovia, pretože si každým ďalším krokom výraznejšie podkopáva nohy a ide asi len preto, lebo nenachádza nikoho, kto by ho odniesol, keď už by sa nevládal ani plaziť.
World Invasion: Battle LA (USA, 2011, 116 min.) Réžia: Jonathan Liebesman. Scenár: Chris Bertolini. Kamera: Lukas Ettlin. Strih: Christian Wagner. Hudba: Brian Tyler. Hrajú: Aaron Eckhart, Michelle Rodriguez, Bridget Moynahan, Ne-Yo, Ramon Rodriguez, Will Rothhaar, Michael Peña