„Kdééé... kdééé...“ nadhadzuje začiatok známej piesne holohlavý chlapík. Jeho spoločník sa však na nápev vôbec nechytá a tak musí text doplniť sám: „...domov můj“. Tak toto je Daliborek. Na prvý pohľad obyčajný, ba priam až milým dojmom pôsobiaci človek, z ktorého cítiť svojský pocit vlastenectva. Tento dojem sa však po tom, čo otvorí ústa, úplne naštrbí. Začujeme nenávistné reči voči menšinám, cudzincom, ako aj obdiv k vodcovi Tretej ríše. S Daliborkom (ako sa sám seba nazýva) vstupujeme do jeho izby, z ktorej do popredia vystupujú skinhedské a nacistické symboly rozvešané po stenách.

Český dokumentarista Vít Klusák počas svojej filmárskej kariéry dokázal už viackrát úspešne zaostriť na rôzne animozity svojej domoviny. Spolu s kolegom Filipom Remundom v roku 2014 nakrútili kontroverzný dokument Český sen, v ktorom sa zamerali na moc reklamy a na jej silnú schopnosť ovplyvňovať myslenie ľudí. Niekoľko mesiacov masírovali verejnosť s klamstvom o otvorení nového supermarketu s najlepšími cenami na trhu. V deň D však na veľkú lúku postavili len obrovskú stenu s nápisom Český sen a ľudí, ktorí sa najnižších cien nevedeli dočkať, nechali za svojím snom z diaľky utekať.
KINEMAVIDEO4487.
Režiséri sa nevyhli ostrej kritike, ako aj lynčovaniu priamo od oklamaných (alebo sklamaných?) návštevníkov. O šesť rokov neskôr sa Klusák prostredníctvom svojrázneho dokumentu Vše pro dobro světa a Nošovic venoval jadrovým elektrárňam v rovnomennej českej dedinke. V súčasnosti ide v odhaľovaní nešvárov spoločnosti ešte ďalej. Poodhaľuje neonacizmus, ktorý sa podobne ako v celej Európe stáva aj u našich západných susedov stupňujúcim ohrozením.
Režisér Klusák sa rozhodol pre odvážny čin. Rozhodol sa nafilmovať konkrétneho člena z komunity neonacistov, človeka s konkrétnym menom, tvárou, ako i osobným príbehom. Radový český neonacista Dalibor K. býva v Prostějove, v jednej domácnosti so svojou mamou Věrou. Napriek blížiacej sa štyridsiatke ešte nemal žiadny vážny vzťah. Vo svojom voľnom čase sa rád a oddane venuje vyrábaniu nenávistných videí. Práve prostredníctvom videí ho pre svoj film objavil aj samotný režisér.

Daliborek okrem Židov, utečencov, homosexuálov a Cigánov neznáša aj svoju prácu. V miestnej továrni pracuje ako lakovač. Rovnako ako pavúkov či návštevy u zubára, nemá rád tiež nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Korene jeho správania sa pravdepodobne začali formovať už doma. Názory mamy Věry a jej partnera Vladimíra patria k tým najbizarnejším. Slováčisko, ktorého si Věra našla cez sociálnu sieť, s úškrnom na tvári často opakuje, že by z „cigánov urobil najradšej asfalt“. Tragikomické, ale aj veľmi nebezpečné postavičky súčasného sveta, ktoré veria nekonvenčnému pohľadu na svet a „alternatívnym faktom“, živených zo svojich „domácich“ zdrojov.
Pre zvýraznenie kontrastu ku všetkým klamlivým informáciám a konšpiráciám, ktorým hlavné postavy dokumentárneho filmu uverili, režisér ponúka minimalistickú hudbu Vladimíra Godára. Inštrumentálne nápady obohatené o poetické spevy v nemeckom jazyku dodávajú snímke až lyrizujúcejší charakter. V dokumente však chýba osobnejšia konfrontácia režiséra s Daliborkom, ako aj s témou neonacizmu. Diváci sa jej dočkajú iba v úplnom závere, kde Klusák konfrontuje Daliborka priamo v koncentračnom tábore v poľskom Osvienčime. Režisér sa Daliborka otvorene pýta, ako môže popierať holokaust, keď pred sebou vidí ženu, ktorá hrôzy koncentráku prežila. Je neisté, či tento silný moment filmu Dalibora zmení a či ešte dokáže zahodiť svoje nesprávne sformulované a lživé postoje.

Český dokumentárny film svojím aktuálnym apelom opäť raz preukázal svoje kvality. Svetovú premiéru mal na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch. Mnohí novinári a odborníci však kritizovali jeho mediálnu prezentáciu. Klusákovi vyčítali, že viac ako o dokument mu ide o reality show. V dokumente videli skôr portrét nežného neonacistu, než reálny stav neonacistov v Čechách. Padlo aj trestné oznámenie na hlavného hrdinu za propagáciu nacizmu. Daliborek sa obraňuje, že on bol iba hercom, postavou vo filme, napriek tomu, že svoje názory vyznával a šíril na verejnosti aj pred uvedením filmu. Možno i z tohto dôvodu Vít Klusák zaradil medzi záverečné obrazy spomínanú scénu osobnej konfrontácie.
Svět podle Daliborka (ČR, 2017, 90 min.)Réžia: Vít Klusák. Hudba: Vladimír Godár