Bolek Polívka v novej českej komédií z vidieka. To bude zase švanda ako už x-krát, nie?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by vyzerali vaše srdcové filmy, ak by ste ich nemali napozerané ešte v detstve, ale prvýkrát by ste ich zhliadli v dospelosti? Svatba na bitevním poli je smutnou ukážkou, ako také spomínanie či precitnutie môže vyzerať.
                             


Nachádzame sa v malom moravskom mestečku Zvěstov, ktoré žije spomienkami na napoleonské bitky na čele so svojím starostom Touchynem. Ten roličku Napoleona rád hrá v dobových rekonštrukciách, ktoré lokálni patrioti tak milujú, no zdá sa, že po toľkých rokoch mu výhradné právo na známeho francúzskeho vodcu skončí. Teraz si má totiž hlavnú roličku strihnúť najatý herec a to Touchynu pekne štve. Zvyšný ansámbel sa mu na svoju stranu však nalomiť nepodarí a ostatní slávnosti ignorovať nechcú. A napokon ani on, keď sa dozvie, že syn miestneho kronikára sa zmenil zo záletníka na verného mladíka s túžbou oženiť sa s Francúzkou. Chcel by tak urobiť nenápadne, no Touchyn sa rozhodne pripraviť mu veľkú svadbu priamo počas napoleonskej akcie...
Už názov filmu i dejové zhrnutie sľubuje nečakaný miš-maš. Násilná kombinácia dvoch línií bije do očí už z niekoľkých riadkov a finálny dojem je ešte horší. Ako by sa tvorcovia snažili schovať za ospravedlnenie, že v malom mestečku či na dedine sa môže stať prakticky čokoľvek. A tak si dovolili hrať sa s amatérskymi hercami posadnutými hrať Napoleona, rozvíjať svadobnú veselicu i ďalšie epizódky na pomerne malom priestore. Aby film zabodoval medzi najväčším počtom divákov, medzi primárnu dejovú dvojicu sa mieša aj kopa ostatných dedinčanov a ich načrtnutých minipríbehov – bez ukončenia, rozvinutia či pospájania s inými im však chýba zmysel.


Česká kinematografia sa týmto kúskom neobohatila o žiadny subžáner, práve naopak, obohatila už existujúce kúsky typu Slunce, seno a im podobné. Spojitosť či snaha o kopírovanie a navnadenie rovnakého kultového pocitu je do očí bijúca, ale výsledok je oveľa horší. Nestačí sa hrať iba na zhodnú formu a tvrdohlavo presvedčovať, že toto má byť film pre masy a tie ho budú milovať, keď im zoberieme pár hercov z Novy a niekoľko stupídnych záberov. Aj obyčajný divák začne zívať po 15 minútach pri odhalení neoriginálnych a trápnych dialógov či pokusov o situačnú komiku.
Nemenej dôležitým problémom je aj forma, pri ktorej skrátka cítiť vplyv Novy nielen na obsah a „ľudovú zábavu“, ale aj celkové vyznenie. Ak vám jedného dňa v roku 2009 súkromná televízia tento kúsok dopraje, možno sa naň nebudete pozerať tak prísne. No na veľkom plátne kina už zakapali či trpeli televíznym nádychom aj viaceré iné štýly, ako napríklad aj Obsluhoval jsem anglického krále v niektorých scénach. Pri Svatbe na bitevním poli sa ich dočkáte stále a bude ich sprevádzať slabá nevýrazná hudba, seriálový nádych a scény vytvárajúci opačný efekt oproti plánu (pokusy o romantiku nefungujú, najlepšie vychádzajú aj tak len krčmové scény či bitky). Na české pomery vysoký rozpočet veľmi nevidieť, aj tomu vravím umenie, zakamuflovať desiatky miliónov korún pod takmer televízny kus.


Na hereckom poli zaujme násobná kreácia ožratého Bolka Polívku (ruku na srdce, stále je to stávka na istotu a pri jeho scénach sa snažíte baviť a nepreklínať celý film). Jan Budař a mnohí mužskí herci dosť trpia, že sa na tento kus dali, ale asi boli dobre zaplatení a prežili to. Ženské kreácie ponúkajú tiež množstvo výhrad a rovnaké množstvo neistých výkonov. Jedine distribútor si môže mädliť ruky, že na plagáte ponúka celkom nabitý herecký tím. Zďaleka to nestačí.
Slunce, seno a niečo v novom kabáte? Kiežby. Omieľaný variant na dedinskú komédiu dorazený prekombinovaným scenárom, nevýraznou formou a televíznym nádychom. Pozvánka do kina? Ani v najhoršom prípade.
Svatba na bitevním poli (Česká republika, 2008, 100 min.) Réžia: Dušan Klein. Scenár: Eva Papoušková. Kamera: Peter Beňa. Hudba: Karel Holas. Hrajú: Bolek Polívka, Zlata Adamovská, Josef Somr, Miroslav Šimůnek, Jana Doleželová, Otmar Brancuzský, Roman Vojtek, Jitka Čvančarová, Marek Vašut, Jan Budař, Monika Hilmerová.