Jedným z mála pôvodných afrických kmeňov, ktoré žijú podľa vlastných pravidiel a zvykov je spoločenstvo Suri. Jeho dni sú však spočítané, pod ich územím je nálezisko ropy. Skôr či neskôr sa budú musieť vysídliť zo svojej Zeme a prispôsobiť sa.

Jednou z hodnôt filmu je, že Barabáš zastihne kmeň Suri v zlomovom bode jeho histórie, krátko pred istým zánikom. Vyťažiť z tohto momentu nemôže zrejme pre nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí, a preto sa sústredí na inú líniu. Snaží sa upozorniť na dôležitosť rozmanitosti, na iné alternatívy života a vzťah k Zemi.
Barabáš je plodný cestovateľ a jeho filmom nemožno odoprieť jedinečné postavenie v slovenskom kinematografickom priestore. Na druhej strane sú jeho početné diela v mnohom amatérske a ani Suri nepresahuje hranice krátkeho dobrodružstva bez toho, aby vo výsledku niečo priniesol. Barabášov film opisuje jeho bleskový kontakt s cudzincami, no omnoho zaujímavejšie by bolo preniknúť do zákulisia - ako sa k cudzincom v osade domorodci správali, ako s nimi trávili každodenné rituály. Jeho obraz zostal v rovine momentiek. Osobitosť demonštrovaná skarifikáciou, či zvláštnym “zdobením” tela sa síce nadlho zapíše do pamäti, no okrem toho, že pôsobí drsnými obrazmi bolestivého zdobenia žiletkami, tanierikmi vkladanými do spodnej pery žien, či pitím krvi dobytka, sú náplasťou na oko. Korisťou, ktorá nám musí stačiť, pretože viac sa toho pre hroziace nebezpečenstvo nedalo stihnúť…
KINEMAVIDEO3530.
O pôvodných obyvateľoch sa dozvieme len to, čo sa o nich z rozprávania či literatúry dozvedel autor. Sám sa však priznáva, že záznamy o kmeni Suri sú nepresné, no paradoxne ani výprava neodpovie takmer na žiadnu z jeho otázok. Časť posádky s kmeňom strávi príliš krátky čas na to, aby sa zoznámili s ich realitou. To, že obyvatelia sú bezprostrední ešte neznamená, že film je autentický, či skutočný. Je skôr strojený a prvoplánový v zobrazení toho, čo sa filmárovi ponúklo ako prvé a najviac. Veľkolepé prípravy na “posledný” obrad sú možno len cirkusom, ktoré “mužovi s kinoaparátom” domorodci pripravili…
Film svojou povrchnosťou vo výsledku konštatuje, že primitívna kultúra Suri sa od iných pôvodných kmeňov odlišuje len v malých odleskov a to bez toho, aby sa na jej skúmanie sústredil dôslednejšie. Konflikt s vládou, ktorá chce kmeň z ich zeme vysťahovať je načrtnutý, no vo filme sa neobjaví nik, kto by sa s týmto javom akokoľvek konfrontoval. Z jeho observácie nie je jasné v akých vzťahoch sú muži a ženy, čomu sa muži celý deň venujú (?) keď úloha pastierov je zverená mladým chlapcom, čo je vyvrcholením dlhých a bolestivých príprav? Chlapčenské palicové súboje, hľadanie si partnerov či dosiahnutie dospelosti? Komentár síce ponúka odpoveď, no z filmu sa podstata kamsi vytratila.

Barabáš pozoruje z odstupu, no akoby si už zvykol, že na to, aby boli jeho diela divácky úspešné stačí mu overená dramaturgická schéma. Zaujme ho jav, ktorý chce vidieť z blízka. Odhodlaný podstúpiť náročnú “výpravu” do neznáma. No vo výsledku je cestovateľ, ktorý si uvedomuje riziko. V tomto prípade sa ochudobnil o presah do inak veľmi zaujímavej a naliehavej témy obracania sveta na rovnakú “vieru v peniaze”.
V komentári sa snaží pomenovať problémy civilizácie a otvoriť nám oči pohľadom na primitívny a jednoduchý život prírodných ľudí. no jeho názory podliehajúce väčšinovému vkusu sú v mnohom patetické, na druhej strane presne vie, čo si divák pýta.
Film neposkytuje informácie o tom, kto sú Surčania, s nikým sa bližšie nestretáme. Tvorca sprostredkúva svoje nadšenie z pobytu, vlastnú fascináciu tým, že sa mu podarilo priblížiť k objektu jeho záujmu, či prežiť nebezpečný raft. Na naklonenie diváka to však stačí. Len ťažko sa ubráni údivu nad tým, ako vytrvalo ide výprava za svojím cieľom.

Komentár v kontexte s faktom, že obyvatelia majú v osade zbrane a žiletky vyznieva komicky. Aj tvrdenie, že obyvatelia sú jednými z posledných na Zemi, ktorí žijú v primitívnej harmónii nezasiahnutí vyspelým svetom, vyznieva nepravdivo…
Omnoho zaujímavejšie, by bolo sledovať reakcie na aktuálny jav alebo sa dozvedieť od obyvateľov o ich vzťahu ku svetu, to, ako chápu realitu civilizovaného sveta oni. Jedna veta, ktorá zaznie na úvod filmu nestačí na to, aby deklarovala pocity osady.
Film Suri je výpravou nemotorných “dobrodruhov”, ktorých odvaha vrhnúť sa do neznáma síce prekonáva našu každodennú realitu, no vo výsledku nie je nič viac, ako amatérskym video postrehom z výletu do sveta. Barabáš nechodí na dovolenky k moru, jeho výpravy sú exotické, nevyspytateľnosť prekážok pramení z typickej nepripravenosti. Vopred vie, že tieto momenty budú zdrojom humoru či drámy a diváka, naučeného na jeho žáner, uspokojivo naplnia.
autorka je redaktorka denníka Pravda.
Suri (Slovensko, 2015, 65 min.)Réžia: Pavol Barabáš. Scenár: Pavol Barabáš. Hrajú: Pavol Barabáš, Ivan Bulík, Miro Dušek, Maťo Fabiánek, Tomáš Lukačovič