Kvalitné sci-fi – žáner, ktorý sa pomaly ale isto odporúčal nielen z našich kinosál, ale aj z populárnej literatúry. Zlatý vek filmov ako 2001: Vesmírna Odysea (1968), Votrelec (1979) či Terminátor 2: Deň Zúčtovania (1991) je dávno za nami. A aj trháky ako prvý Matrix (1999) alebo Minority Report (2002) sú skôr poslednými kŕčmi umierajúcej „príšery“, ako lastovičkami hlásiacimi nové leto. Danny Boyle, režisér pozoruhodných filmov ako Trainspotting, Pláž či O 28 dní sa napriek tomu rozhodol hodiť kamienok do stojacich vôd science fiction, vtlačiť mu svoj rukopis a možno tým spôsobiť zmŕtvychvstanie žánru ...   V bližšie nešpecifikovanej budúcnosti naša najbližšia hviezda umiera. Slnko vyhasína a Zem, opantaná solárnou zimou, sa rozhodla pre posledný, zúfalý čin. Ľudstvo vyšle osemčlennú posádku a atómovú bombu veľkosti Manhattanského polostrova na lodi Icarus 2, aby slnko znova „naštartovali“. Ako tomu už pri kozmických sci-fi býva, nasleduje typický scenár nehôd, katastrof a úmrtí, ktoré sa vo vesmíre proste stávajú (aspoň ak máme veriť Hollywoodu), tentoraz však s jedným veľkým ale. Asi v polovičke filmu prestane Sunshine byť čistokrvným sci-fi – úloha, ktorú zastával dovtedy bravúrne, aj keď trošku predvídavo – a zmení žáner na horor. Ktorý podžáner hororu presne, to neprezradím, ale jeden pohľad na predošlé filmy Dannyho Boyla pozornému čitateľovi odpoveď určite našepkajú. 






Samozrejme, číslovka dva v názve lode je rovnako dôležitá, ako napätie a stúpajúca bezmocnosť celej posádky zoči-voči nemilosrdnosti šíreho vesmíru. Na vedu a logiku tu ohľad braný nie je, čo prekvapivo vôbec neruší – v konečnom dôsledku sa všetky filmy Dannyho Boyla vyznačujú dôrazom na postavy a motiváciu ich konania v extrémnych situáciách. Dej ustupuje často do pozadia a hlavnú úlohu zastáva charakterová štúdia v efektom balení. V Sunshine tomu nie je inak, ba je rola efektov zintenzívnená. Nielenže ma už dávno neprekvapila kvalita trikov vo filme, ale hlavne ich vynikajúce zasadenie do reálnych záberov, ako aj využívanie v rámci deja, sú ukážkové.
Postavy, aj keď sú čiastočne typicky klišeovité – charizmatický kapitán (Hiroyuki Sanada), utiahnutý vedec (Cillian Murphy), nadupaný pilot (Chris Evans) – sú dostatočne reálne a hlavne konajú relatívne inteligentne nato, aby dej prenášali aj cez logicky pokrivkávajúce pasáže. Herecký „ensamble“ odvádza slušný štandard s výnimkou Murphyho, na ktorom – podľa plagátov a ukážok – film stojí. Ak má byť hlavná postava (je minimálne rozprávačom príbehu), tak je jeho výkon podpriemerný a neoslňuje ani nepríjemným strachom z Red Eye ani vyváženým výkonom z O 28 dní. Jeho Richard Capa sa po väčšinu filmu necháva unášať udalosťami a pôsobí neprirodzene flegmatickým dojmom.


Čo som spočiatku označil za najzaujímavejší element Sunshine – jeho inovatívna, hybridná žánrová forma – mu paradoxne bráni v štarte do stratosféry uznávaných sci-fi filmov. Aj keď každá časť funguje vynikajúco sama o sebe – ako prvá, „realistická“ sci-fi, tak aj druhá, hororová – spolu im to však akosi nechce ladiť. Zmena uprostred filmu pôsobí rázne a umelo a veľmi nešikovne ničí dosiaľ budovanú, dusnú atmosféru. Navyše zaujímavo vyriešený, cukríkový koniec (niečo v štýle Misie Na Mars, avšak bez dopadu na dej) spôsobuje konečný, značne rozpačitý dojem. Film je nepochybne kvalitný a vynikajúco spracovaný, ale na sci-fi Olymp má predsa len ešte ďaleko.
Osobne si myslím, že vďaka prevládajúcej tendencii diváckeho preferovania úniku z reality (vo forme fantasy a jej terajšieho boomu), je reinvencia sci-fi žánru viac ako na mieste. Boylova cesta hybridizácie s inými žánrami sa javí ako veľmi sľubná, aj keď jej pôrodné bolesti sú v Sunshine jasne badateľné práve v druhej polovičke. Tam, kde by čistokrvné sci-fi podobnej kvality, akú vykazuje prvá časť filmu, získalo aj o dva body vyššie hodnotenie, sa snímka doslova potkýna o vlastné nohy. Fantastické efekty, priemerné herecké výkony a zaujímavá, aj keď miestami nepodarená žánrová forma, to je Sunshine v kocke. Jednoznačné odporúčanie pre fanúšikov predošlých Boylových filmov je namieste, rovnako ako konštatovanie, že milovníci sci-fi na to pôjdu tak-či-tak, keďže kiná nič iné, v ich žánri, už dávno neponúkli ...
Sunshine (V. Británia, 2007, 107 min.) Réžia: Danny Boyle. Scenár: Alex Garland. Kamera: Alwin H. Kuchler. Hudba: Chris Gill. Hrajú: Chris Evans, Cillian Murphy, Rose Byrne, Michelle Yeoh, Mark Strong, Sliff Curtis