Osemdesiate roky dvadsiateho storočia zažívajú v súčasnosti miernu retro-renesanciu, ktorá sa nevyhla ani kinematografii. Dôkazom je aj hororový sci-fi thriller scenáristu a režiséra Neila Marshalla, vzdávajúci hold viacerým kultovkám z onoho obdobia...

Po prepuknutí epidémie smrtiaceho vírusu v Glasgowe v roku 2008 sa britská vláda rozhodne izolovať Škótsko od zvyšku Británie vysokým múrom. Jeho obyvatelia sú vydaní napospas nákaze a zabudnutiu... až kým sa vírus o 25 rokov neskôr neobjaví v Londýne. V snahe nájsť liek vyšle premiér za múr špeciálnu jednotku s poslaním preveriť satelitné snímky indikujúce prítomnosť živých ľudí v uliciach Glasgowa. Vojaci na čele s majorkou Eden Sinclairovou vstupujú do neznáma...
                             


Snímka sa odohráva v troch približne rovnako dlhých etapách s rôznou atmosférou a postupnou gradáciou deja. Po minimálnom hororovom úvode nasleduje dlhá, ale celkom zaujímavá expozícia dýchajúca Blade Runnerom – noc, dážď a snivé syntetizátorové akordy podfarbujú prípravy na expedíciu vrátane súvisiacich politických ťahov. Po vstupe do spustnutého Glasgowa sa film svižne prepne do autentického “Mad Max” režimu plného hrdzavej ocele, punkových dekorácií a intenzívnych davových scén. Únikom z mesta sa otvára ďalšie dejstvo, ktoré je zmesou... no ale asi by som nemal priveľa prezrádzať.
Prezradiť môžem to, že scenár Súdneho dňa nemá žiadne prehnané ambície a dôkladne pokrýva celú paletu žánrových klišé. V niekoľkých miestach, kde sa Marshall snaží o obmeny, sa ktovieako netrápi logikou či uveriteľnosťou deja, a tie zákonite trpia. Problematické sú najmä záverečné fázy príbehu, pri ktorých je občas ťažké zdržať sa užasnutého úsmevu.


Bolo by ale zjednodušujúce pripísať dejové absurdity či nezmysly v akčných sekvenciách neskúsenosti alebo diletantstvu tvorcov. Súdny deň sa jednoducho nesnaží niečo riešiť a v mene svižného deja alebo atraktívneho záberu mnohé “detaily” celkom vedome obetuje. Túto cestičku kompromisov, ktorá je v akčných “B” filmoch štandardným nástrojom, však Marshall používa príliš často a v konečnom dôsledku rozbíja štruktúru snímky.
Ku cti mu slúži fakt, že sa na žiadnom mieste neuchýlil k post-modernistickej irónii alebo hyperbystrým kinematografickým odkazom pre zopár fajnšmekrov. Jeho “vykrádanie” legendárnych titulov pôsobí svojim rozsahom a očividnosťou ako naivná, ale o to úprimnejšia pocta. Evidentne ide o dielo fanúšika, ktorý disponuje aj istou remeselnou zručnosťou.
V tejto súvislosti treba dodať, že herecký prejav protagonistov (Rhona Mitra, Bob Hoskins, Craig Conway, Malcolm McDowell, David O'Hara) je tiež viac melodramatický, než je v dnešných pragmaticky chladných sci-fi dielach zvykom, a takisto ide o zjavný zámer, ktorý niekomu bude sedieť a niekomu nie. Žiadny z hercov nepodáva extrémne hodnotný výkon, ale kto by ho aj v takejto snímke čakal, však? A áno, Rhona Mitra je prvotriedny kus ;-)


Z pohľadu remeselnej úrovne je film o niečo lepší než televízna produkcia. Kamera Sama McCurdyho a strih Andrewa MacRitchieho sa starajú o relatívne príťažlivé a väčšinou aj prehľadné akčné scény, ktoré však opäť neprinášajú nič objavné alebo originálne.
Aby sa Súdny deň dal nazvať príjemným zážitkom, treba dôkladne vypnúť akékoľvek kritické myslenie a pripraviť sa na rázny, bezduchý akčný výplach mozgu. Ak to dokážete, k môjmu hodnoteniu si isto niekoľko hviezdičiek pridáte.
Doomsday (V. Británia, 2008, 110 min.) Réžia: Neil Marshall. Scenár: Neil Marshall. Kamera: Sam McCurdy. Strih: Andrew MacRitchie, Neil Marshall. Hudba: Tyler Bates. Hrajú: Caryn Peterson, Adeola Ariyo, Emma Cleasby, Christine Tomlinson, Vernon Willemse a ďalší