Sú témy, ktorých sa umelecký svet pravdepodobne nikdy nenabaží. Tvorcovia sa stále snažia prísť na originálny spôsob, ako dané témy stvárniť z doposiaľ nevidenej perspektívy. K najčastejšie zobrazovaným patrí láska. A ja rada dodávam, že v súčasnej svetovej kinematografii je nakrútenie autentického milostného príbehu stále náročnejšie. O to viac poteší, ak príde tvorca, ktorý dokáže zobraziť podstatu veci bez zbytočných nánosov či kudrliniek.

Z posledných pozitívnych príkladov sa dajú spomenúť ostatný film Paula Thomasa Andersona Niť z prízrakov (2017) z Londýna päťdesiatych rokov minulého storočia alebo lyrická snímka Ildikó Enyedi O tele a duši (2017). Na krehkú pôdu romantického filmu práve vstupuje poľský režisér Pawel Pawlikowski so svojou Studenou vojnou.
Slovenský divák Pawlikowského už pozná. V Oscarom ocenenej minimalistickej dráme Ida (2013) rozpráva príbeh osemnásťročnej novicky Anny, ktorú od prijatia rehoľných sľubov oddiali nečakané stretnutie. Annu popchne k odkrývaniu rodinného tajomstva ako aj jej židovského pôvodu. Režisérova novinka – Studená vojna – rovnako ako Ida priťahuje pozornosť kritiky aj divákov. Na svojej svetovej premiére, na tohtoročnom festivale v Cannes už stihla získať Cenu pre najlepšiu réžiu a vyslúžila si aj niekoľkominútové standing ovation. Zo slovenskej predpremiéry v septembri na piešťanskom Cinematiku si priniesla Cenu Meeting Point Europe a zvíťazila aj v diváckom hlasovaní.
KINEMAVIDEO4781.
Hrdinami Studenej vojny sú mladá speváčka Zula a skladateľ Wiktor. Mladá dievčina sa uchádza o miesto v miestnom folklórnom súbore, do ktorého Wiktor spolu s kolegyňou Irenou hľadajú vhodné adeptky. Avšak ani Irenine poznámky nedokážu Zulu pred Wiktorom očierniť. Do novej členky súboru sa Wiktor úprimne zamiluje. Jeho city sú opätované a tak postupne a v tajnosti môže silné milostné puto medzi Wiktorom a Zulou rozkvitnúť. Film, sledujúc kľúčové momenty vzťahu mileneckej dvojice, ktorí sú k sebe až fatálne priťahovaní, skáče v rokoch, v čase ako aj po rôznych európskych metropolách (Varšava, Paríž, Berlín).
Avšak vášnivú a osudovú lásku dvojice rozdeľuje železná opona. Wiktor chce ujsť za hranice, ale Zula na stretnutie nepríde. Hudobník odchádza sám. Pár rokov sa nevidia a život si zariadia po svojom. Keď na seba po rokoch náhodne narazia, ich city sú rovnako silné. Samotný názov filmu možno vyložiť niekoľkými spôsobmi. Jednak ide o konkrétne historické obdobie od roku 1949, teda o obdobie studenej vojny, avšak zároveň sa dá hovoriť o akejsi studenej forme vzťahu medzi hlavnými hrdinami. Pawel Pawlikowski tvrdí, že hlavnou inšpiráciou mu bol príbeh jeho rodičov, ako aj vzťah medzi nimi. Svojim postavám dokonca ponechal rovnaké mená i profesie. 

Viditeľnou devízou poľského nominanta na Oscara v kategórii Najlepší zahraničný film pre rok 2018 je okrem režisérskeho vedenia nepochybne herecký casting. V hlavnej ženskej úlohe exceluje Joanna Kulig, ktorá naviac aj úžasne spieva. Nie je to jej prvá spolupráca s Pawlikowským. Herečka si už menšiu rolu speváčky strihla v spomínanej Ide. Rovnocenným partnerom Joanny je Tomasz Kot v úlohe Wiktora. Jeho neokukaná tvár dodáva postave vzácnu autenticitu. Ich vzájomné iskrenie a všadeprítomná „chémia“ patria jednoznačne k najsilnejším benefitom tejto milostnej drámy.
Poľský režisér ostáva formálne verný „štvorcovému“ formátu, ako aj čiernobielemu prevedeniu. Skvelá kamera Lukasza Žalu sa síce hýbe minimálne, ale vytvára až hypnotickú atmosféru. Dôležitosť momentu necháva vyznieť dlhším ponechaním objektívu na danú situáciu či detail ľudskej tváre. Pomalé tempo filmu napomáha divákovi prežívať konkrétne dejové zvraty spolu s filmovou postavou.
Filmu je vyčítaná formálna umelosť a umelecké klišé. Tieto výhrady však nie sú na mieste. Práve zvolená forma (kontrastná čiernobiela kamera, ostré strihy, skoky v čase) adekvátne vystihuje myšlienku snímky ako aj dobu, v ktorej postavy žijú. Jednoduchší dej sa zbytočne nerozpúšťa v množstve paralelných mini príbehov. Skratkovitosť rozprávania je cielene podriadené milostnému príbehu. A ten režisér stvárňuje realisticky a uveriteľne. Osudy svojich hrdinov neromantizuje.

Hudbu v Studenej vojne môžeme bez pochýb povýšiť na tretiu hlavnú postavu snímky. Keďže vzťah Zuly a Wiktora sa stáva čoraz komplikovanejším, práve hudba sa stáva emocionálnym priestorom, v ktorom do istej miery dokážu byť sami. Ako sa mení ich vzťah, mení sa aj hudba – od poľských ľudových nápevov cez francúzsky kaviarenský jazz až po rokenrol v nočnom klube.
Pawlikovwski nesprostredkúva milostnú vášeň typickým spôsobom. Postupne Zulu a Wiktora odhaľuje. V skutočnosti to môže byť niečo iné ako láska. Zo začiatku akési nutkanie, neskôr závislosť alebo až vzájomná istota sebazničenia. Čím dlhšie sme s hrdinami na plátne, tým viac tajomstvo ich vzťahu rastie. Druh vojny, ktorý v sebe živia, ostáva bez víťaza.
Zimna wojna (Poľsko / Francúzsko / Veľká Británia, 2018. 84 min.)Réžia: Pawel Pawlikowski. Scenár: Pawel Pawlikowski, Janusz Glowacki, Piotr Borkowski. Hrajú: Joanna Kulig, Tomasz Kot, Borys Szyc, Agata Kulesza, Cédric Kahn, Jeanne Balibar...