Viete si predstaviť temný, originálny, fascinujúci, krásny bábkový film? Presne tieto prívlastky sa tlačia na jazyk pri pozoruhodnej dánsko-nórskej fantasy z roku 2004, uvádzanej u nás pod pôvodným názvom Strings...

Keď kráľ Hebalonu spácha samovraždu, v liste na rozlúčku poverí svojho syna Hala nastolením mieru s odvekými nepriateľmi Zerithmi. K listu sa však ako prvý dostane Halov strýko Nezo a zatají ho, aby mohol z kráľovej smrti obviniť práve Zerithov. Hal sa plný nenávisti vydá pomstiť svojho otca a Nezo zatiaľ upevňuje sieť svojich intríg, prenikajúcu celým mestom...
Aby sme si ujasnili pojmy, Strings nie je animovaný film, na rozdiel napríklad od Fimfára. Bábky sú vodené pred kamerou “v reálnom čase” tímom sedemnástich bábkarov vedených majstrom Berndom Ogrodnikom. Je to teda klasická bábková snímka produkovaná tým istým spôsobom, ako povedzme Team America: Svetový policajt. Bábky majú “drevenú”mimiku a trčia z nich hrubé čierne vodiace nite. A práve od nich sa odvíja unikátnosť Strings.


Tvorcovia príbehu Naja Marie Aidt a Anders Rønnow Klarlund prišli s vynikajúcim nápadom zahrnúť “bábkovosť” do samotnej podstaty sveta, v ktorom sa dej filmu odohráva. Postavy vedia o tom, že sú z dreva a že niťami k nim prúdi životná sila. Neriešia, kam ich nite vedú a ani by im nenapadlo, že ich ovláda niekto iný. Najdôležitejšou z nití je hlavová – keď si ju v úvodnej scéne kráľ Hebalonu pretne, jeho telo sa zrúti do vody ako kosti z vreca.
Zdráham sa popisovať všetky fascinujúce dôsledky, vyplývajúce z tohto základného princípu. Hebalonské domy nemajú strechy, na uzavretie mesta stačí zdvihnúť do výšky jednoduchú zábranu, deti sa rodia... no, o dosť inak než sme zvyknutí. Pointa je, že už pri samotnom zostrojení sveta Strings prejavili jeho tvorcovia podstatne viac fantázie aj dôslednosti, než je v žánri “fantasy” zvykom, čo je jeho nepochybné plus. Nad niektorými detailmi treba nutne prižmúriť oči, no nejde o horšie prešľapy než v mnohých hraných filmoch.
Dej filmu neoplýva podobnou úrovňou invencie, aj tak však ide o solídne spracovanie klasickej hamletovskej zápletky (opäť – v rámci žánru určite nad priemerom). Inšpiráciu Shakespearom badať tiež v dosť ponurej atmosfére a filozofických momentoch, ktoré lemujú Halovu púť. Tie sa zároveň podieľajú na ťažko definovateľnom pocite rozvláčnosti, ktorý z filmu cítiť. Jeho hlavným dôvodom je prostý fakt, že nehybné tváre bábok pôsobia staticky a s tým si ani najdokonalejšie bábkarské umenie neporadí – ide o aspekt tejto techniky, na ktorý si divák buď zvykne alebo nie, a zároveň je to dôvod, prečo sa touto technikou nenakrúcajú takmer žiadne filmy.


V prípade Strings je však absencia mimiky vyvažovaná mnohými pozitívami, z ktorých niektoré som už spomenul. K tým ďalším patrí najmä dokonale zvládnutá práca bábkarov. Od naznačených posunkov a gest cez divoké súboje až po jemnú erotiku (mimochodom znázornenú veľmi vkusne) sa im darí oživovať hmotu bábok, akoby vodiacimi niťami skutočne prúdila životodarná energia. Ako laici zrejme ani nedokážeme vnímať kvantum práce a talentu, ktoré treba na vytvorenie tejto ilúzie – no pri sledovaní práce tímu Bernda Ogrodnika sa dá vytušiť, že patrí medzi absolútnu špičku tohto druhu umenia. K presvedčivosti výrazu bábok prispieva aj skvelá kamera Kima Hattesena a Jana Weinckeho, ktorá sa aj s veľmi náročnými scénami vyrovnáva bez problémov a občas nachádza celkom originálne spôsoby zakomponovania vodiacich nití do záberov. Produkčné spracovanie Strings je tiež na veľmi vysokej úrovni. Bábky, rekvizity aj scény sú dovedené do posledného detailu a napriek jednotnosti vizuálneho štýlu sú pestré a dobre navzájom rozlíšiteľné. Skromné využitie počítačovej grafiky v závere iba zvýrazňuje poctivú drinu, ktorú odviedli rezbári bábok.
Pri každom filme bez živých hercov majú na výslednom dojme veľký podiel aj výkony hercov dabujúcich postavy. V anglickej verzii snímky (ktorá sa u nás premieta s titulkami) sa zišli okrem iných James McAvoy (Bazén, Wimbledon), Catherine McCormack (Braveheart), Julian Glover (Hviezdne vojny V, Trója) a Derek Jacobi (Gladiator, Gosford Park). Všetci majú zmysel pre shakespearovský výraz a určitá melodramatickosť výrazu, najmä u predstaviteľov Hala a Neza, primerane dokresľuje atmosféru snímky.
Režisér Anders Rønnow Klarlund vytvoril dielko, ktoré je pre mňa určite jedným z tohoročných filmových prekvapení. Nikdy by som si nebol predstavil, že sa dá bábkové spracovanie dotiahnuť do takejto zaujímavej podoby. Rozhodne nejde o bežný komerčný materiál, ale ani o ezoterickú klubovinu pre zarytých masochistov. Dá sa odporučiť priaznivcom fantasy (osobitne tým, ktorí s nostalgiou spomínajú na Labyrint alebo Temný kryštál), ako aj všeobecne ľuďom vyhľadávajúcim filmárske kuriozitky a netradičné nápady.
Strings (Dánsko/Švédsko/Anglicko/Nórsko, 2004, 90 min.) Réžia: Anders Ronnow Klarlund. Scenár: Naja Maria Aidt, Anders Ronnow Klarlund. Kamera: Kim Hattesen, Jan Weincke. Hudba: Jorgen Lauritsen. Hovoria: James McAvoy, Catherine McCormack, Julian Glover, Sir Derek Jacobi, Ian Hart, Claire Skinner, David Harewood, Samantha Bond