Keď som vlani letel 8 hodín z Paríža do Toronta a zhruba v polovici letu už skutočne nevedel, čo robiť, našiel som vo filmovej ponuke programu aerolinky zostrih videoklipov, čo trval asi hodinu. Postupne sa v nej ukázali David Guetta, Nicki Minaj, Flo Rida, LMFAO, Katy Perry a bola to efektná hodina, v ktorej divák ako ja objavil nové choreografie či pár nápadov. StreetDance 2 vo mne zanechal úplne rovnaké pocity – séria efektných videoklipov, ktorej chýba filmový tmel.Za prvých 10 minút privedú scenáristi Asha k potrebnému strápneniu sa na parkete a jeho túžbe poraziť súperov, čo sú nad jeho možnosti. Vzápätí sa rozlietame po Európe a predstaví sa tucet hrdinov v zručne zostrihanej sekvencii, na ktorú si spomeniete z traileru. Našich západných bratov (ne)poteší aj návšteva Prahy. Poskladaná zostava sa usalaší v parížskom hosteli a má šesť týždňov na tréning. A splašenie kočky, ktorá ich streetdance štýlu pridá nový element, vďaka ktorému by mohli predviesť vo finále proti súperom niečo nevídané – kombináciu so salsou.Ďalšie a ďalšie tanečné filmy majú tri možnosti ako zaujať. Po prvé, urobiť to isté čo iné štúdio predtým, len s inými hercami v inom meste. Po druhé, využiť novú technológiu, teda 3D (o čo sa už pokúsili StreetDance 3D a Step Up 3D v roku 2010). Po tretie, skombinovať moderný tanec z ulice s nejakým starším alebo iným štýlom. Často bol obľúbený balet či klasika, teraz fičí salsa.


StreetDance 2 má 82 minút a spočiatku som si myslel, že scenáristi ho úplne ochudobnili na kosť. Ukážu nám síce viac ako 10 postáv, ich mená, ale nemajú chuť sa im bližšie venovať. (Zabudnite na akési vytipovanie obľúbencov ako Moose v Step Up). Jedine malý černoško sa vám zapíše do pamäti, pretože svojím pouličným slangom začína hovoriť ako v paródii na tanečné filmy. A Tino strašne chrápe, to je vrchol vývoja vedľajších postáv. Partiu musí rýchlo obohatiť cudzí element – krásna Eva, ktorej ide salsa veľmi dobre a jej strýko Manu, čo dáva mladým dobré rady do života. Je otázka času (40 minút), kedy sa príde romantický vzťah medzi Evou a Ashom. Tréningy sú ťažké, dorazia vzostupy či pády a vytúžené finále sa blíži...Úvodná potupa, tréning, sklamanie, vzostup a finále. Koľko ráz tento vzorec fungoval? Nový film o tancujúcich ľuďoch má spočiatku výhodu, že kašle na typické klišé a skutočne ide po základnej línii a vôbec sa nezdržiava. Nejednému divákovi po polhodinke príde tento prístup buď zvláštny alebo zbrklý a cíti, že sa niečo musí stať. Potom sa prekážky rýchlo nakopia a film stratí šmrnc. Ba čo viac, v posledných dvadsiatich minútach začne sekať také očakávané momenty, že neviete, či sa sem neprepašovala ľahká paródia. Tesne po 55 minútach vidíte vážnu sekvenciu a 10 minút na to sú všetci takmer vysmiati a bijú sa do pŕs, ako by sa nič nestalo. Zvláštne striedanie nálad.

Ostávajú akurát tanečné čísla a agresívne 3D. Sekvencie z latino rytmov v house remixoch či v kombinácii streetdance sú najprv pútavé. No po čase zistíte, že streetdance jasne prevažuje a tej salsy sa hrdinovia veľa neučili (alebo si ju šetria až do finále). Jednotlivé čísla začínajú byť čoraz monotónnejšie a už je to vyslovene sledovanie videoklipového remesla. 3D sa snaží drať z plátna, dôjde aj na hádzanie predmetov na divákov a celkovo skôr poteší ako naštve.StreetDance 2 sa dá vidieť raz. V 3D. 82 minút. A zanechá vo vás pocit ako by ste si na YouTube pustili zostrih z britského Talentu a pár videoklipov. Otázne je, či ste ochotní za taký mix dať 6 až 8 eur v kine. Bez poriadneho deja, s akceptovateľným vizuálom, takmer nulovou invenciou.