Rorschachov denník, 4.3. 2008. Večer. Nemám čas ani chuť písať tento text pre komančov, intelektuálov a tupcov, ktorí nikdy nečítali Strážcov. Im nemám čo povedať. Toto je text pre tých, ktorí vedia o čo ide. Pre členov klubu.

Rorschachov denník, 4.3. 2008. Noc. Tma rozťahuje svoje krídla nad týmto mestom. Škrabot pisálkov ukájajúcich sa zlatým soškami plešatca, je ešte stále počuť, ale zvrhlá liberálna spoločnosť si už hľadá nové krátkodobé potešenia. Vidím hlúpu matku, ktorá berie do kina 9 ročného syna a tlupu steroidových buranov tešiacich sa na cudziu krv. Vás zachrániť? Nikdy!





 Kvapka krvi sa rozlieva po žltom znaku smajlíka a hodiny Osudu tikajú o päť dvanásť. Neklamný znak, že úžasný komiks z pera Alana Moorea si našiel cestu na filmové plátno. Otvárajú sa brány do New Yorku z polovice osemdesiatych rokov. Niečo je však trochu inak: Nixon je stále prezidentom, Vietnam padol, do hippies sa strieľalo a studená vojna hrozí nukleárnou zimou. Ale hlavne – zloduchovia a hrdinovia v kostýmoch sú skutoční.

Nie sú to žiadne postavičky z kreslených príbehov, ale skutoční ľudia. Psychopati, fetišisti, násilníci, sudcovia z ľudu. Stoja na oboch stranách. Aj ako zločinci, aj ako Strážcovia poriadku. Niet sa čo čudovať, že sa chvíľu vyhrievajú na lúčoch popularity (Warhol portrétuje Sovu a nie Marylin), ale postupne sa stávajú nepohodlnými a sú zakázaní. A vtedy jeden zo Strážcov zomrie. Je zabitý. Chystá sa niečo veľké. A Zlé...


Rorschachov denník, 5.3. 2008. Ráno Je svetlo, a ja len dúfam, že vidím všetko jasnejšie. Nočné mory nemiznú, sú tu stále, len menej viditeľné. Aj tak ich skúsim odhaliť. Život nemá byť kompromis. Nenávidím kompromisy.
Nakreslíme si to rovno a nepridávajme žiadnu ružovú. Strážcovia sú komplexná a asi naozaj nesfilmovateľná kniha. Nie je to „tá obyčajná“ nesfilmovateľnosť, prisudzovaná napríklad Pánovi prsteňov. Tá spočívala najmä v rozsahu deja a v nákladoch na kvalitné stvárnenie veľkej obrazotvornosti pána profesora. Nesfilmovateľnosť Strážcov je implantovaná priamo v ich DNA, teda v spôsobe rozprávania. Množstvo flashbackov, hutnosť deja, postáv a ich psychologických profilov, to všetko je len jedna stránka mince. Strážcovia stierajú hranicu medzi beletriou, komiksom a odbornou knihou, z každého si berú čosi a vytvárajú jedinečný spôsob rozprávania. Adaptovať toto, by znamenalo skrížiť rôzne druhy filmu s ďalšími médiami. A to je projekt, ktorý (zatiaľ) nikto nedokázal. Filmoví Strážcovia nie sú adaptáciou svojej predlohy. Sú jej (do veľkej miery) otrockým prepisom. Akým?
Z hľadiska obrazu takmer dokonalým. Vizuálna stránka Strážcov je úchvatná a niekoľko škrabancov (rozpačitý casting Veidta, jeho arktické sídlo) to nemôže zatieniť. Dominuje im Rorschach so svojou maskou, prehľadne a efektne nakrútená akcia a množstvo obrazových vychytávok. Občas som mal doslova potrebu ukázať prstom – „aha to je ten stánok, kde chalan číta komiks o pirátoch!“, a podobne.


Obsah tvorený najmä scenáristom Davidom Hayterom (prvý a druhí X-meni) sa tiež snaží zachytiť všetko podstatné. Robí to s láskou, s nadšením, ale i s chybami. Na začiatku možno s drobnými, ale je to presne tak, ako s guľkou. V okamihu výstrelu je odchýlka drobná, ale ak je let dlhý, v momente, keď sa náboj zaborí do terča, je ďaleko od desiatky. A Strážci sú dlhý let k terču a pointe.
Základnou chybou pre mňa osobne je, že film sa snaží byť kompromisom a zážitkom pre znalcov predlohy a aj pre nováčikov. Preto v ňom je veľmi veľa vecí, ale mnohé len tak na povrchu, spomenuté, naznačené v štýle: áno, viem aj toto sem patrí. Nech ako príklad slúži nádherná úvodná časť s titulkami, ktorá je jedným z toho najlepšieho, čo Snyder ako režisér predviedol. Jej úlohou je uviesť film do súradníc alternatívneho sveta a ponúka množstvo obrazovej aj obsahovej geniality. Pre novica to však musí byť pekný... chaos. Množstvo mien, ktoré sa už nezopakujú, pojmov, ktoré sa iba naznačia...
Opätovne sa ukazuje, že tvorivá odvaha a talent, prinášajúce nutnosť zmien, strihov a skracovania, je v takomto prípade nutná. Tých nemálo, ktoré sa urobili (vynechanie pirátskeho komiksu, zmena pôvodcu záverečnej akcie) sú na prospech veci a sú správne. Škoda, že niektoré postavy nedostali trochu viac priestoru, aj keď sústredenie sa na dvojicu Sova – slečna Jupiterová, ako na smutných, bez masiek stratených hrdinov, je logické. 


Najväčším plusom Strážcov (ak odhliadnem námet samotný a jeho kvality), je zvuková stopa. To, čo filmové spracovanie mohlo priniesť k skvelému príbehu a jeho vizualite, boli hlasy, zvuky a hudba. Všetko z toho je veľmi zaujímavé, pocit retra a trochu i cudzosti, najmä vďaka pesničkám - priam dokonalý. Ďalším plusom je, že režisér Snyder je nielen milovník spomalených supercool záberov, ale že ich vie urobiť naozaj esteticky a prehľadne a že z času na čas má naozaj pekný režisérsky nápad. Škoda len, že 300 zbytočne naťahoval a Strážcov ešte viac neprekopal. Väčší ťah na bránu v druhej polovici, by vážne potrebovali.
Rorschachov denník, 5.3. 2008. Obed Videl som Strážcov a videl som tvár, čo sa na mňa škľabí z filmového plátna. Tá tvár je krajšia a škaredšia zároveň. Dobre sa na ňu pozerá, ale nie som to úplne ja.
Watchmen (V. Británia/USA/Kanada, 2009, 163 min.) Réžia: Zack Snyder. Námet: Dave Gibbons, Alen Moore – komiks. Scenár: David Hayter, Alex Tse. Kamera: Larry Fong. Strih: William Hoy. Hudba: Tyler Bates. Hrajú: Carla Gugino, Patrick Wilson, Jackie Earle Haley, Billy Crudup, Jeffrey Dean Morgan, Malin Akerman