Médiá ho pasovali za najšokujúcejší film vlaňajšieho Cannes. Keď snímku Stáť pevne uvidíte, určite sami pochopíte prečo. Najnovší počin francúzskeho filmára Alaina Guiraudia (Neznámy od jazera) síce na prvý pohľad môže pôsobiť celkom komicky, v skutočnosti ale nad veselosťou pri jej sledovaní asi u väčšiny z nás prevládnu iné emócie. Napríklad aj ľútosť, zmätenosť či tápavá túžba pochopiť jeho neúprosne zakódovanú symboliku.

Vitajte v podivuhodnom svete chronicky prokrastinujúceho scenáristu Léa, ktorý sa nechá unášať životom na vlnách bizarných náhod, odťažitých a nevyberavých sexuálnych eskapád a nevypočítateľne sa striedajúcich záchvevov humánnosti a absolútneho egoizmu...
Léo (Damien Bonnard) je práve uprostred práce na svojom novom scenári. To si aspoň myslí jeho producent, keď mu pod prísľubom veľdiela, ktoré je už-už na spadnutie, posiela zálohu za zálohou. V skutočnosti je však Léo až po uši zahrabaný v ukážkovom tvorivom bloku, a tak miesto písania s ruksakom na chrbte blúdi francúzskym vidiekom a hľadá vlkov. Miesto nich ale na malebných pastvinách nachádza Marie. Plavovlasú pastierku oviec, ktorá žije na odľahlom hospodárstve so svojim čudáckym otcom a dvoma synmi.
KINEMAVIDEO4206.
Zo situácie akosi vyplynie, že sa medzi týmito dvoma cudzími ľuďmi rýchlo rozvíja intímny vzťah. Ten však nie je dôvodom, aby Léo, ktorý čas zabíja, napríklad, aj obsesívnym poľovaním na pohľadného mladíka zo susedstva, s Marie ostal žiť. A nebude ním ani syn, ktorý sa z tohto občasného vzťahu čoskoro narodí. Ešte ambivalentnejší vzťah k novorodeniatku však zaujme jeho matka (popôrodná depresie, alebo len sklamanie nad Léovým postojom?), a tak ťarcha starostlivosti o dieťa nakoniec dopadne práve na popleteného a nezodpovedného Léa. Ustojí túto zaťažkávajúcu skúšku pevne na nohách? Dokáže snáď bábätko dať márnivému životu svojho otca niečo aspoň vzdialene pripomínajúce zmysel? Ak ste zvyknutí vo filme hľadať jasné príbehové línie, dostávať sa hlavným hrdinom pod kožu a zúčastnene s nimi zdieľať ich osudy od prvopočiatkov zápletky až po záverečnú katarziu, budete v snímke Stáť pevne asi trochu stratení. Léo vás cez svoj nezúčastnený pohľad, nejasné pohnútky a metúce činy k sebe, prakticky, nepustí. Ak by ste si o filme pred jeho sledovaním vôbec nič nenaštudovali, pravdepodobne by ste prvú hodinu jeho stopáže nemali ani najmenšie poňatie, o čom to všetko vlastne je.

A je celkom možné, že budete s takýmto pocitom z filmu odchádzať aj po jeho skončení. Rozhodne však budete v tom čase už bohatší o niekoľko extrémne netuctových diváckych zážitkov - napríklad naturalisticko-dokumentárny pohľad na pôrod, alebo nemenej detailnú asistovanú samovraždu análnym sexom za sprievodu psychedelických gitár Pink Floyd.
Pre veľkú časť divákov tento film bude zrejme stáť aj padať práve na týchto provokatívnych obskúrnostiach. Kým totiž homosexuálny sex či zrodenie človeka zobrazuje priamočiaro a realisticky, pointu svojho rozprávania Guiraudie dôsledne schováva do nejasných inotajov a ťažko čitateľnej symboliky. Bez toho, aby ste samotného režiséra a jeho predchádzajúce dielo aspoň trochu poznali, sa vám to všetko vlastne môže zdať aj celkom samoúčelné. Guiraudie sa nijak netají s tým, že je gay a témy sexuality, príťažlivosti a zároveň odpudivosti ľudských tiel a nečitateľnosti medziľudských vzťahov sú pre jeho filmografiu typické.
S gynekologickou detailnosťou dlhými zábermi skúma genitálie, s cynizmom necháva postavy prepletať sa v surrealistickom vzťahovom pavúkovi, každú Léovu slabosť odmení víťazstvom, zatiaľ čo tam, kde sa skutočne snaží, naňho nič dobré nečaká. Zo všetkých motívov asi najjasnejšie vystupuje Léova neschopnosť a nespoľahlivosť, ktoré ho sprevádzajú všetkými jeho životnými rolami – ako scenáristu, partnera aj otca. A najsilnejšie pôsobí alegória so stádami oviec a vlkmi, na ktorej vyvrcholenie si ale divák musí trpezlivo počkať.

Ak snímku rozoberieme na drobné epizódky, je tu vlastne celá plejáda najrôznejších námetov a myšlienok, z ktorých žiadna nie je celkom márna. Film ako celok pozliepaný z týchto fragmentov však žiadny hmatateľný zmysel nedáva. Možno je to spôsobené aj vyhranenosťou samotného Léa, do ktorého kože sa, skrátka, väčšina divákov vžiť nedokáže. Alebo Guiraudieho neschopnosťou zvoliť si spomedzi všetkých naznačených tém tú, ktorá by filmu dokázala dať čitateľnejšiu a stráviteľnejšiu podobu.
Alebo je tou hlavnou témou v skutočnosti „iba“ sex? Sex, ktorý je, podľa slov samotného Guiraudieho, najväčším potešením a súčasne utrpením človeka? Sex, ktorý Léovým životom zametá ako jediná vec, pre ktorú je ochotný vynaložiť aspoň kus námahy? Aj titul „stáť pevne“ je, napokon, iste len ďalším z Guiraudieho dvojzmyslov...
Rester vertical (Francúzsko, 2016, 101 min.)Réžia: Alain Guiraudie. Scenár: Alain Guiraudie. Hrajú: Damien Bonnard. India Hair, Raphaël Thiéry