Zapáľte si cigaretku, pohodlne sa usaďte do kresla a vráťte sa so mnou do 30. rokov dvadsiateho storočia, do slnečného Los Angeles plného vášne, smútku a predsudkov...

Slnko praží na Mesto anjelov a ja tu sedím sám v inšpiráciou opustenom apartmáne. Na stene visí podobizeň chlapa, ktorý mi občas pošle pár šupov na písanie. Pohľad z okna smeruje na vyschnutú, pieskom ošľahanú palmu, ktorá určite nie je tým krásnym plodom prírody, o ktorom som sníval. Sedím, v ruke mám posledný niklák a rozmýšľam ako ho utratiť. Ja, Arturo Bandini. Keď poviem svoje priezvisko, mnohí si pomyslia, že Mexičan, ale omyl! Som Talian ako poleno, ale s americkým občianstvom a snom, že raz napíšem skvelý román, zbohatnem a po mojom boku bude stáť krásna žena. Čo mi chýba? Všetko. Pred pár týždňami či mesiacmi som prišiel z Colorada. Napísal som poviedku, Mencken mu ju vydal a poslal 170 dolárov. Začiatok kariéry to bol fajnový, ale odvtedy sa prachy míňajú. Musím to prekonať. Ale teraz nemám nič. Iba posledný niklák...
Čo vám budem hovoriť, utratil som ho za kávu. Barman na mňa príliš nezízal, za to lokálna mexická senorita mi padla do očí. Čo som spravil? Hodil za hlavu svoju dobrú výchovu a zachoval sa ako posledný grobian. 


Šťastie sa na mňa opäť usmialo. Napísal som ďalšie dielo. Nie prelomové, ale na 150 dolárov to stačilo. Vydal som sa do rovnakej kaviarne. Objednal si fajnovú cigaru, whisky a správal sa ako grand. Chodievam sem pravidelne. Som dravec. A ona, Camilla, neskrotná šelma. Čudujem sa, že ma ten barman Sammy nevyrazí, ale platiaci zákazník je príliš dôležitý. Akurát moje správanie trpí... Ale ako inak ju dokážem upútať?
Femme fatale. Vkročila do môjho príbytku úplne nečakane. Nie Camilla. Hovorila si Vera Rifkinová a pracuje na Long Beach. Bola zdratá z alkoholu, horšie ako ja. Z ruky jej trčala dolárová bankovka a neustále ma pozývala na drink. Neodmietol som. Ale neskôr som vycúval. A potom sa vrátil späť...
Opäť Camilla. Živočíšna príťažlivosť. Odlišné povahy. To sme my. Keď ma napáli, upaľujem do Long Beach za druhou. Zapaľujem si ďalšiu a ďalšiu cigaretu. Občas niečo napíšem, Mencken mi článok uverejní a pošle prachy. Mám viac peňazí vo vrecku a v oku dve ženy. Mám byť šťastný? Ale teraz prišiel šek s 250 dolármi a prísľub, že pracujem na niečom veľkom a mám v tom pokračovať. Môže to byť vysnívaný román? Ej, Mencken, bodaj by si mal pravdu a tú knihu vydal!
Robert Towne je v Hollywoode známy scenárista. Momentálne má 72 rokov a za sebou viaceré veľké počiny ako napríklad Čínsku štvrť, Dni hromu, Firmu, Milostnú aféru alebo aj dvojicu Mission Impossible. Zároveň je to režisér, ale taký, čo nakrúca film raz za šesť, osem alebo desať rokov. Naposledy to bolo v roku 1998 a odvtedy pretieklo mnoho vody. Ale Towne je zároveň známy túžbou nakrútiť film podľa bestselleru Johna Fanteho. Konečne sa mu splnil sen, združil rozpočet, napísal si scenár, získal Colina Farrella i Salmu Hayek a nakrútil pomerne netradičný kúsok.


Je zrejmé, že pôvodná kniha bola pomerne rozsiahlym a košatým dielom. A ako to už v Hollywoode býva, pri filmovom prepise sa z knižnej predlohy čo-to vytratí. Tento fakt si pri filme uvedomíte asi v polovici a spojíte s otázkou, o čom by primárne kniha vlastne mohla byť. Nie nadarmo. Arturo Bandini chce napísať román, zbohatnúť a nájsť si krásnu ženu. Ale v skutočnosti iba metá slovami naprázdno a zahadzuje každú stránku z písacieho stroja. A keď už stretne Camillu, opantaný svojou hrubosťou i jej krásou nevie, čo má ako správny chlap robiť a prešmykuje sa mu pomedzi prsty. Pravda, môže si za to on sám, ale aj ona. Nie, toto nie je lovestory, pretože tu chýba potrebná chémia (hoci v poslednej tretine filmu sa ju snaží režisér vykresať). V momente vás napadajú iné príklady – môže byť tento film o individualite človeka, o tvrdej povahe každého z nás a toľko ťažkej kompatibilite pri hľadaní sexuálneho vzplanutia i dôverného vzťahu?
Ale zároveň sa tu neustále pripomínajú aj iné motívy ako napríklad neľahký údel prisťahovalcov v 30. storočí 20. storočia (a jeho sčasti nemilosrdný obraz v súčasnosti). Byť cudzincom v americkej spoločnosti nie je žiadny med, hoci môžete mať dobrú prácu, auto i nájsť si lásku podľa svojich snov.
Alebo chce byť novinka Spýtaj sa prachu farebným noir filmom? Má tu dve femme fatale a tvrdého spisovateľa s nežným srdcom. Má podobnú formu lemovanú vnútornými monológmi i lokáciami.
Všetky tri témy (individuality jednotlivcov v pokuse o vzťah, postavenie cudzinca v spoločnosti i noir rozprávanie s čiastočnou zápletkou) sa miešajú v cca 75 minútach dokopy. Ani jedna nevyhráva, každá tvorí približne tretinu prvej hodinky a štvrť strávenej v kine. Ale potom prichádza menší šok v podobe výraznej odbočky a nastupuje nečakane melodramatická polhodinka, cez ktorú sa dostane film k svojmu koncu. Ťažko ho budete odhadovať, ale na druhej strane vyústenie vzťahu Artura a Camilly i Very je vlastne jediným lákadlom prečo tento film dopozerať.


Tých lákadiel je tu v skutočnosti viac, ale márne ich budete hľadať v obsahovom zložení. Pokiaľ vám stačí príťažlivá vizuálna zložka a najmä neradostná atmosféra doby i aktérov príbehu, môžete byť milo prekvapení a kvalita celého filmu vo vašich očiach stúpne. Len sa musíte pripraviť na to, že stopáž neubieha príliš rýchlo a Robert Towne má na všetko čas. Svojich hrdinov vám postupne ukazuje, ale ich skutočné vnútro vlastne nikdy úplne neodhalí.
Colin Farrell je stávkou na riziko. V momentoch, keď má byť neskrotným grobianom, je výborný. Ale keď sa má zmeniť na bádajúceho spisovateľa bojujúceho s láskou, nedarí sa mu ukazovať svoj výkon excelentne. Zvláda dobové zasadenie i noir hrdinu, ale rozbroj v duši sa mu hrá ťažko, hoci si podľa scenára vypomáha častými monológmi. Salma Hayek je kosť a ukáže vám nielen svoj pôvab, ale aj fyzické prednosti pri kúpaní v oceáne (jedno z mála lákadiel pre mužského diváka) a najmä kvalitný herecký výkon len mierne zaostávajúci za Fridou.
Spýtaj sa prachu je zvláštny film. Chce veľa ukázať, ale v skutočnosti je toho skôr málo. Atmosféra tu víťazí a pokiaľ si chcete pozrieť príbeh nielen zasadený, ale aj akoby nakrútený v 30. rokoch minulého storočia, máte šancu. A pokojne skúste presvedčiť na návštevu kina aj svoju milú s návnadou na romancu. Dočká sa jej až na konci, ale bude sa jej páčiť. Väčšine divákov bude imponovať zvyšok snímky. Každopádne, za zhliadnutie stojí, a kvôli vizuálnemu nádychu patrí aj vďaka za uvedenie na filmové plátno. Prečo? Aspoň pre ten odlišný pocit, ktorý si zo sály každý odnesie...
Ask the Dust (USA, 2006, 117 min.) Réžia: Robert Towne. Scenár: Robert Towne. Kamera: Caleb Deschanel. Hudba: Ramin Djawadi, Heitor Pereira. Hrajú: Colin Farrel, Salma Hayek, Idina Menzel, Eileen Atkins