Titul, ktorý si od amerických akademikov vyslúži punc najlepšieho filmu uplynulého roka, sa do slovenských kinosál nezriedka dostáva s oneskorením. Nebude to inak ani tento krát. Oscarovú drámu Toma McCarthyho Spotlight čaká slovenská premiéra až v apríli. Tváriť sa, že neexistuje, ale dovtedy určite nebudeme. Napokon, hoci možno divákov vo vzťahu k svojmu oscarovému triumfu rozdelí na dva tábory, je to rozhodne výnimočný film.

Spotlight, to je v prvom rade kauza, o ktorej film vzniknúť jednoducho musel. Jednak preto, že tak atraktívnemu námetu filmári odolať nemohli, ale tiež preto, že nechutnú realitu za ním treba ľuďom v pravidelných intervaloch a čo najdôraznejším spôsobom pripomínať. Týka sa totiž prostredia, kde sa notoricky často zvyknú škandály zahládzať, bagatelizovať a zabúdať.
KINEMAVIDEO3732.
Ak ste teda náhodou už tiež pozabudli, v roku 2002 vyniesla skupinka amerických novinárov na svetlo systém, akým katolícka cirkev ututlala stovky prípadov sexuálneho násilia páchaného na deťoch mužmi v sutanách. Ohavnosť týchto činov je o to zarážajúcejšia, že išlo často o deti bez zázemia. Vysvätení predátori si skrátka vyberali najľahšie obete a ich krehké životy nenapraviteľne ničili. Niektorí skončili na drogách, iní si dušu „vyliečili“ samovraždou.
Našli sa však aj takí, ktorí svoju krivdu boli ochotní priniesť pred súd, či aspoň pred širokú verejnosť. Ako však donútiť spoločnosť počúvať, keď je pravda tak nechutná, že si ju nikto nechce pripustiť? Ako primäť ľudí prehodnotiť inštitúciu, ktorú považujú za pilier vlastných životov? A ako ustáť boj so všemohúcou chobotnicou, ktorej chápadlá zasahujú do politiky, súdnictva aj médií?

McCarthyho popud nakrútiť Spotlight sa ale, očividne, nezrodil z fascinácie ohavnosťou. Nezameriava sa na pestrofarebné líčenie utrpenia jednotlivcov a samotné činy, o ktoré tu ide, sú v ňom vykreslené len do miery nutnej pre objasnenie mechanizmov, akými tento „fenomén“ funguje.
Skutočnými hrdinami sú tu žurnalisti zo špeciálnej sekcie The Boston Globe, ktorí štuchajú do pocukrovanej poschodovej torty menom cirkev, až kým sa nezosype a neukáže svoje hnilé jadro. Je to práve ich mravčia práca, mesiace honu za informáciami, nevábivá povesť „osín v zadku“ a ochota pripustiť aj vlastný podiel na stave vecí, ktorým režisér vzdáva hold. Robí to s puntičkárskou precíznosťou a obdivuhodnou úctou k pravdivosti. Avšak tým pádom bez kozmetických úprav, ktoré by v rámci zatraktívnenia deja z týchto ľudí robili akčných hrdinov a z ich práce triler.
Kus diváckej ochoty „prehrýzť sa“ až k podstate veci určite vyžadujú repliky vražedne nabité kostrbatými menami a zložitými súvislosťami. S tým sa hádam scenár mohol naozaj popasovať trochu lepšie. Niektorí sa nepochybne budú tiež sťažovať, že v snímke celkom absentuje akcia (nie každému sa za „akciu“ bude rátať prekážkový beh do súdneho archívu...). Ale napätie film vlastne veľmi slušne buduje aj bez nej.

Zaskočiť rovnako môže, že sa film zdanlivo vyhýba emóciám, hoci v skutočnosti sa vyhýba skôr prvoplánovým klišé, ktoré sme sa naučili od podobných príbehov očakávať. O  postavách sa síce nedozvedáme takmer nič, no i tak im bez problémov uveríme každé slovo či gesto. Pre obsadenie, ktorému kraľuje „chameleón“ Ruffalo, (ale výborne hrajú aj McAdams, Keaton alebo Schreiber) to musela byť veľká, no zároveň vďačná výzva.
Spotlight je skrátka potrava (takmer výlučne) pre rozum a ten, kto pre pocit dokonalého filmového zážitku potrebuje stimulovať aj iné orgány, asi nadšením skákať nebude. Jeho prísnu nebulvárnosť a vernosť úlohe vyrozprávať svoj silný príbeh „bez omáčok“ možno považovať za vady aj kvality. Je to film pre diváka, ktorý si do kina nechodí vždy len oddýchnuť a rád uprednostní informáciu pred dojmom, poctivosť pred efektnosťou a triezvosť pred veľkolepými gestami.
Spotlight (USA/Kanada, 2015, 128 min.)Réžia: Tom McCarthy. Scenár: Josh Singer, Tom McCarthy. Hrajú: Mark Ruffalo, Michael Keaton, Rachel McAdams, Liev Schreiber, John Slattery, Brian d'Arcy James, Stanley Tucci, Elena Wohl, Jamey Sheridan