Písať recenziu na Španielsku kráľovnú v čase, keď samotní Španieli opäť nevedia čo so sebou (zdá sa, že referendum o Katalánsku nesie viac násilia, ako pokojných hlasov), je sčasti ošemetné. Tento film sa totiž odohráva tesne po druhej svetovej vojne a ak nepatríte ku znalcom histórie, azda vás prekvapí, že generál Franco žije, vládne tvrdou rukou, chce točiť politicky korektné filmy a chodí ich aj sledovať na pľac. Možno si po videní doprajete historickú lekciu, aby ste zistili, že Španieli mali po vojne tvrdý režim a viac ako 30 rokov iba čakali na zmenu.

Španielska kráľovná sa hrá s myšlienkou generála Franca, jeho kontroly a angažmánu v tvorbe filmu, pričom tvorcovia sa zrejme chceli úsmevne pozrieť na toto bizarné obdobie a súčasne s horkosťou aj otvoriť pár ďalších tém. Politická situácia je tu nesmierne dôležitá pre chápanie niektorých spojitostí.
KINEMAVIDEO4425.
Lebo prečítať si iba náčrt deja a tešiť sa na komédiu o tom, že tu film točí veľmi bizarný štáb, to akosi nestačí. Iste, pre zápletku na papieri áno: režisér stále chrápe na stoličke, scenárista veľa nenapísal, ten producent je rád, že točí, lebo inde by nemohol a plat je dobrý. Vracia sa šikovný chlapík, ktorého tu majú všetci za modlu, hoci vo filmárskom biznise moc neukázal – Blas Fontiveros má silnejšiu auru ako schopností, no dlhý čas to stačí. Približne kým nedoletí hviezda Macarena Granada (v podaní Penelopy Cruz), ktorá pôsobí v Hollywoode, no šanci zahrať si Izabelu I. neodolá. Na pľaci i mimo neho vzniká množstvo patálií, Blas zmizne, ďalší ho chcú zachrániť, popritom sa točí aj film, no všetci tu prehrávajú a akoby nevedeli, čo robia, len aby sa to raz zapáčilo generálovi...
Len pred dvomi týždňami som chválil Kto je ten pravý? za solídnu líniu o mladíkoch v L.A., lebo sme cez nich sledovali patálie nádenníkov vo filmovom priemysle. A prial som si, aby sme dostali niečo podobné zo španielskeho fachu po druhej svetovej, ak nie ešte lepšie, no máme tu 128-minútový kolos, ktorý chce baviť, dojímať i tvoriť drámu a popritom má veľa hluchých scén a lenivého strihača.

Väčšina filmu sa odohráva na pľaci pripravovaného veľkofilmu a sledujeme necelý tucet postáv, čo tu hrajú alebo sa podieľajú na vzniku. Na ne je potom navešaná séria epizód – jeden chce preraziť v USA a skúša to u veľkého herca, ktorý je zhodou okolností gay. Takže asi príde viete čo, nepochopená homosexuálna etuda. Ďalšia dvojica tvorí akože manželský pár – ona je lesbička, on sa chcel oženiť, tiež sa každý chce prejaviť. Z malého asistenta sa rodí celkom šikovný chlapík. A trojica Amíkov sa tu realizuje, hoci ani nevedia, čo točia, ale sú z toho dobré prachy.
Hlavná dvojica postáv má jednak čosi za sebou, ale najmä sa každá ryje do pamäti iným štýlom. Blas Fontiveros je najprv stelesnením „mnoho kriku pre nič“. Je neuveriteľné, koľko dlhých scén v prvej štvrtine venujeme jeho návratu a stretávaní sa s ostatnými. A on je pritom rád, že dostane džob a aj tak sa z pľacu vytratí. Macarena alias Penelope Cruz je ťažšie uchopiteľná postava – krásna, isté maniere má, so zajačikom sa do romániku pustí a dakde vnútri dobrá duša ochotná urobiť veľa pre istú osobu.

V praxi to vyzerá tak, že sledujeme dlhé scény prípravy, natáčania, epizódy a z nich má byť veselo. No popritom je tu aj trošku vážna rovina o fungovaní Španielska, kto je pohodlný a kto menej, ide sa tvrdo po obetiach a cítite chlad Studenej vojny aj na Pyrenejskom polostrove či tvrdosť pracovného táboru. Vtedy sa síce vykresľuje postava i jej osud, no od komédie má ďaleko.
Záverečná sekvencia, kedy sa tieto línie pretnú síce patrí k tomu najlepšiemu, aj úsmev vyčarí, no to je už príliš neskoro. Lebo dovtedy sa tu veľa rozpráva, je a občas niečo točí, no na súdržný celok je to málo. Naťahované sklamanie, ktoré sčasti zachránilo pár dobrých hereckých výkonov.
La reina de España (Španielsko, 2016, 128 min.)Réžia: Fernando Trueba. Scenár: Fernando Trueba. Hrajú: Penélope Cruz, Cary Elwes, Mandy Patinkin...