„Volám sa Robert Neville. Som jediný žijúci človek v New York City. ... Budem v námornom prístave každý deň na poludnie, keď je slnko na oblohe najvyššie. Ak ste tam niekde... ... ktokoľvek... prosím.... Nie ste sám.“

Prvý z očakávaných kinohitov nového roka máme v kinách. Jeden z momentálne najvplyvnejších hollywoodskych hercov – Will Smith – v ňom, ako jediný žijúci človek v New Yorku, bojuje so samotou, s pocitom viny z neúspechu a desiatkami zombie, pre ktoré je poslednou nádejou i porciou jedla zároveň. Režisér Francis Lawrence, ktorý sa pred tromi rokmi uviedol slušnou komiksovou adaptáciou Constantine dostal tentoraz do rúk omnoho väčší kaliber. Hviezdneho herca, klasickú predlohu a slušnú podporu štúdia. Aký je výsledok?
                             


Stominútový Som legenda obsahuje v sebe niekoľko prekvapení, niekoľko zaujímavých momentov a aj zopár zbytočných prešľapov. Prvé čo ma zaujalo - že napriek svojej nijak dlhej stopáži si režisér dáva na čas a dej rozohráva veľmi zvoľna. Sledujeme Roberta Nevilla, ktorý so svojím verným psom križuje opustené veľkomesto a postupne objavujeme jeho návyky: nesmelý flirt v DVD požičovni, safari na miestnej Avenue a mapovanie oblasti. Neville je síce posledný človek, ale nie je sám. V tieňoch a tmavých miestach striehnu tvory, ktoré sa živia ľudským mäsom. Pred troma rokmi totiž pandémia zničila svet, ako ho poznáme. Nevill však stále dúfa, že nájde liek....
Áno, nemá zmysle tajiť, Som legenda nie je akčný blockbuster. Myslím, že veľa divákov bude prekvapených, ako veľmi komorný titul pre nich autori pripravili. A nebyť výkonu Willa Smitha, asi by boli aj veľmi nahnevaní. Napriek tomu, že film obsahuje zaujímavé scény a ja osobne som veľkým fanúšikom katastrofického žánru (najmä v jeho psychologickej rovine), v tomto prípade drží celok pohromade len tak-tak a naozaj stojí a padá s hlavným hrdinom. Po komplexnosti a zážitku žánrovo podobných Potomkov ľudí ani stopa. V tomto prípade sme o level - dva nižšie, nič sa nedá robiť. Paradoxne tomu nie je na vine ani tak pomalý rozbeh, ktorý v opakovaní záberov a scén presvedčivo navodzuje pocit osamotenosti a rozpadu, ale samotný akčný záver. 


Newill so svojím jediným priateľom  - vlčiakom Samanthou – križujú New York a hľadajú nádej. V okamihu, keď sa nie úplne príčetnému hlavnému hrdinovi (tisíc dni samoty nie je pierko) obráti svet hore nohami druhý krát (literárne i doslovne) film začne rýchlo spieť ku koncu. Žiaľ, psychológia postavy dostáva vážne kopance a všetko začína byť akési narýchlo spackané. Scenárista Akiva Goldsman si môže strčiť svojho Oscara (Čistá duša) s prepáčením za ... klobúk. Som legenda spackal ako sa dalo. Vôbec neriešim posun od pôvodnej predlohy a som ochotný oceniť aj flashbacky, oboznamujúce diváka s tým, čo sa vlastne stalo. I tak je však tento film klasickou príručkou, ako úspešne zabiť atmosféru, logiku i filmový charakter.
Našťastie slabý scenár dostáva aspoň o triedu lepšiu kameru a réžiu, ktorá vie z pustého New Yorku vymačkať, čo sa dá. Lov na vysokú je zaujímavý, ešte lepšie je zatváranie a zamykanie sa v úkryte za tónov „Everything be allright“ od Boba Marleyho. Režijným i atmosférickým vrcholom filmu je však Smithovo pobehovanie s puškou po slnkom nedotknutých územiach. S rukou na baterke a s prerývaným dychom budete takmer prilepení na Smithovom chrbte. Vtedy aspoň na chvíľu cítime, že je to normálny človek a žiadny superhrdina s telom atléta, mozgom Einsteina a srdcom Wiliama Wallacea. 


Klasický odsek o hereckých výkonoch môžeme veselo venovať ústrednej postave, pretože Smith vlastne z plátna neschádza a je jedinou dôležitou postavou filmu. Podľa môjho názoru snímku naozaj drží nad vodou a to nielen svojím marketingovým potenciálom (ktorý nahnal do svetových kín viac ako 300 miliónov dolárov), ale i hereckými schopnosťami. Napriek tomu, že mu úloha nesedí tak stopercentne, ako napríklad v Ja, Robot (ktorý ako film považujem za vynikajúci), je uveriteľný, pokiaľ mu to scenár aspoň trochu dovoľuje.
Koniec 50-tých a 60 roky boli v literárnej sci-fi popretkávané apokalyptickými víziami našej budúcnosti. Niektoré z nich, ako napríklad Deň Trifidov sa stali legendami žánru. Film Som Legenda je adaptáciou podobnej klasiky, ale skutočnou legendou sa určite nestane. Za jedno pozretie, pre fanúšikov žánru či Smitha, však asi stojí.
I Am Legend (USA, 2007, 100 min.) Réžia: Francis Lawrence. Námet: Richard Matheson – román, John William Corrington, Joyce Corrington – scenár filmu z roku 1971. Scenár: Mark Protosevich, Akiva Goldsman. Kamera: Andrew Lesnie. Hudba: James Newton Howard. Hrajú: Will Smith, Alice Braga, Charlie Tahan, Salli Richardson, Willow Smith, Darrell Foster, April Grace