Conanov blízky príbuzný sľubuje svojim nepriateľom peklo. Nech už ho to bude stáť čokoľvek...

K zakladateľom brakovej literatúry orientovanej najmä na heroickú fantasy patrí bezpochyby Robert E. Howard. Možno jeho meno nepoznáte, určite ste však minimálne počuli o jeho ikonickej postave Conanovi Barbarovi. Conan sa zrodil v ranných 30-tych rokoch minulého storočia, no ešte pred ním Howard začal písať o inom bijcovi – o občanovi s priezviskom Kane.
Solomon Kane nebol veľmi na púpätka rúže, skôr na rapier, pištol a poriadny potok krvi. Howard ho napísal ako neľútostného pomstiteľa bezprávia v alternatívnom šestnástom, či sedemnástom storočí kde je na jednej strane horiacej hranice húf bosoriek, démonov a čarodejníkov a na druhej on so svojimi zbraňami, večne odetý do plášťa a skrytý v klobúku s veľkou strieškou.




 Mám pocit, že veľkú časť pôvodnej atmosféry sa režisérovi Bassettovi a jeho omnoho skúsenejšiemu kameramanovi Laustsenovi (Bratstvo vlka, Silent Hill) podarilo preniesť na filmové plátno. A to je asi aj najväčší úspech. V dobe trikových orgií, ktoré s prihliadaním na mainstreamový rating často chtiac-nechtiac pôsobia bezpohlavne patri Solomon Kane k starej škole, ktorá si viac vystačí s dažďom, blatom a českým hercom (Marek Vašut) než s rendrovaním za milióny. Charakterom filmu, čiastočne aj hlavnou postavou možno Solomona prirovnať ku Constantinovi, mne ešte viac pripomína Čiernočiernu tmu, ktorá svojho času katapultovala Vina Diesla.

Základná podobnosť je práve v drsnosti a zaujímavej výtvarnej štylizácii (samozrejme úplne inej), ktorá sa veľmi statočne vyrovnáva s finančnými nedostatkami. Na celom filme je jednoducho cítiť, že neboli peniaze na veľkú armádu a na poriadnu bitku, ale nijak to nevadí. Starostlivo zvolená štylizácia, zámerná špina a dážď umožňujú tvorcom vytvoriť ilúziu, ktorá diváka zaujme a udrží. 


Príjemným zistením je, že celú hrdinskú fantasy na svojich pleciach pomerne s prehľadom udrží hlavná postava hraná Jamesom Purefoyom (Markus Antonius v seriáli Rým). Jeho zlostný kukuč, pokojná tvár kajúcnika aj zbesilosť pomstiteľa sú vierohodné. Purefoy má podobný typ charizmy ako Jackman vo Wolverinovi. Aj keď vám niečo okolo vadí, z neho stále sála istota a presvedčivosť. Či už vedie svoju stotinu pri rabovaní mesta, alebo chráni pútnikov na ceste lesom.
Najslabšou stránkou filmu je žiaľ scenár. Nejde ani tak o to, že celý film je pomerne tézovitý a priamočiary. Myslím, že koniec koncov to inak ani nejde a takémuto typu filmu to svedčí. Aj príbeh kráčajúci rozhodne k svojmu cieľu však potrebuje jasnú a správne odrozprávanú zápletku, výrazného záporáka a postupné budovanie emócii. Toľkokrát kritizovaný Avatar je úžasný okrem obrázkov práve v tom, ako podá jednoduchý príbeh tak, že mi ešte teraz nabehne husia koža, keď si spomeniem na prerod vojaka Jake Sullyho na domorodca Jakesullyho. Žiaľ Bassett nie je zďaleka tak dobrý scenárista ako režisér a výborný kameraman mu v tom už vôbec nemohol pomôcť. Len čo príde na vysvetľovanie, dialógy a „širší koncept“, film sa dostáva do určitej strnulosti. Slová brak a klišé náhle naberajú svoj zlovestnejší význam. Je to jednoznačne škoda, pretože film tak stráca takmer jednu úroveň kvality a z príjemného kina sa stáva priemerné. 


Pre mňa osobne je najväčším sklamaním finále filmu. Spôsob preniknutia do hradu, boj-neboj všetkých so všetkými, kým si Solomon zistí a odbojuje svoje pôsobí neuveriteľne, lacno a odfláknuto. Ako všetkým tak trochu došli sily.
Solomon Kane je jedným zo zvestovateľov surovej, drsnej filmovej tvorby, ktorá krúži okolo digitálne mainstreamu. Nie je tak bezútešný ako Valhalla Rising, ale rozhodne zaujímavejší a filmovejší ako Centurion. Výborná štylizácia a zaujímavý hlavný hrdina trpia slabším príbehom a nedostatkom peňazí. Úprimne by som bol zvedavý, čo by autori dokázali so silným producentom za sebou. Evidentne to nie sú vizionári ako Neil Blompkamp (District 9), ale ako fanúšik fantasy, by som si od nich niečo veľké naozaj rád pozrel.  V tejto chvíli mi to vychádza na čistú plichtu, pridávam fanúšikovský bod navyše.