Oliver Stone sa síce preslávil filmovou fikciou, svojimi, občas celkom kontroverznými, svetonázormi sa ale taktiež nikdy netajil. Jeho voľba chopiť sa príbehu whistleblowera Edwarda Snowdena preto asi nikoho príliš neprekvapila. Otázne ale už bolo, ako to dopadne. Vykorčuľovať z takej živej a konfliktnej témy bez toho, aby vznikla nepozerateľne patetická obhajoba, ešte nepozerateľnejší patriotický paškvil či smiešny konšpiračný zlepenec, totiž nie je jednoduchá úloha ani pre takého veterána, akým dnes už 70-ročný Stone nepochybne je.

Do deja, ktorý vďaka výdatnej mediálnej masáži viac-menej všetci poznáme, vstupujeme v najkritickejšom okamihu: píše sa rok 2013 a Edward Snowden sa v hongkonskom hoteli stretáva s trojicou investigatívnych novinárov, aby im odhalil niektoré z najprísnejšie utajovaných tajomstiev sveta. Tak, ako tento 29-ročný externý spolupracovník CIA či NSA zoznamuje (spočiatku skeptických) novinárov so svojim príbehom, oboznamujú sa s ním aj filmoví diváci. Aj u nich sa určitá miera skepsy predpokladá a film len ťažko utají, že je jeho cieľom presvedčiť o Snowdenových najčistejších úmysloch a hrdinskej obete. Robí to však, iste aj vďaka veľmi civilnému výkonu Josepha Gordona-Levitta, vcelku jemne a nedráždivo.
KINEMAVIDEO3901.
Edward Snowden je, skrátka, obyčajný „chlapec od vedľa“, ktorý chce slúžiť vlasti a vyššiemu dobru. Pre slabú fyzičku to síce v armáde nikam nedotiahol, podarilo sa mu však využiť potenciál svojho intelektu a počítačovej vášne. Napriek tomu, že nemá žiadne vzdelanie, dopracoval to snaživý samouk Snowden až k vysokým previerkam najprestížnejších amerických bezpečnostných agentúr. Z nejakého bizarného dôvodu sa však tento nenápadný chlapec stal „jedným z milióna“. Nestačil mu skvelý job, exkluzívny zárobok ani šťastie v osobnom živote (peripetie Snowdenovho vzťahu s priateľkou Lindsay majú vo filme štedrý priestor). Nedokázal totiž žiť pod ťažobou hnusného tajomstva, ktoré bolo skutočnou náplňou jeho práce – sledovať súkromnú komunikáciu miliónov nič netušiacich nevinných ľudí po celom svete a robiť z nich ciele nevyberavých tajných operácií.
Hoci Stonea určite nemožno nazvať nezaujatým, treba mu uznať, že dokázal aj takúto „toxickú“ tému udržať v slušnej emočnej rovnováhe. Pri sledovaní snímky vás asi pocit, že sledujete nejakú agitku mučiť nebude, i keď v posledných pár minútach si Stone tento potlačovaný pátos predsa len vynahrádza. I tak ho ale snaha „predať“ Snowdenov príbeh každému typu diváka stála asi až priveľa tvorivých síl a na filme, ktorý je v podstate veľmi štandardným, ba možno až trochu suchým životopisom, to cítiť.

Po faktografickej stránke je snímka pomerne polopatistická. Je to pochopiteľné a iste to ocení časť divákov, ktorí sa v „kauze Snowden“ veľmi neorientujú. Nie je tam už ale prakticky nič navyše – nič, čo by ste sa nedozvedeli po polhodinke googlovania aj sami. Vedľajšie postavy taktiež nie sú bohvieakým obohacujúcim prvkom a cítiť z nich šablóny rutinérskej hollywoodskej scenáristiky – trpezlivá idealistická priateľka, zatrpknutý profesor, čo Snowdenovi vloží do hlavy chrobáka (hrá ho, mimochodom, Nicolas Cage), prehnitý mentor, ktorý ťahá za nitky, kolegovia “nerdíci“, ktorí mu kryjú chrbát, a tak ďalej. Všetko je to absolútny mainstream v štandardizovanej úprave – slepačia polievka s presným pomerom ingrediencií, ktorú síce s chuťou zjete, ale snívať sa vám už o nej asi nebude.
Je to však v poriadku – tou špeciálnou ingredienciou, exotickou chilli papričkou, na ktorú len tak nezabudnete, tu predsa má byť samotný Snowden. A chvíľami sa zdá, že aj bude. V centre pozornosti je totiž práve jeho vnútorný prerod. Z outsidera na premianta, z idealistu na frustrovaného skeptika, z poslušného služobníka na velezradcu. Pri zodpovedaní kľúčovej otázky (Čo, dopekla, vlastne tohto chlapca donútilo stať sa tým, kým sa stal..?), ale film kĺže po povrchu.

Je tu niekoľko názorných príkladov akcií a reakcií, ktoré v Snowdenovi naštartovali pocity viny a zodpovednosti, zopár dialógov dovysvetľuje jeho vnútorný konflikt aj prirovnaním k rádovým nacistom za 2.svetovej vojny, ktorí predsa tiež len počúvali rozkazy. Chýba tomu však gradácia, náboj, šťava, je to príliš opatrné a stlmené - a je to škoda. Ešte aj sľubný lajtmotív Snowdenovej rastúcej paranoje, ktorá by mohla uspokojiť aj skeptikov, ktorí na hrdinské bájky neveria, je, žiaľ, akýsi bezzubý.
Stoneov Snowden určite nie je nepodarkom, akurát tak trochu nevyužitou šancou. Asi to chce väčší odstup – či už časový, osobnostný alebo názorový, aby o Edwardovi Snowdenovi mohol vzniknúť hraný film, ktorý je komplexný a vyvážený, faktograficky nasýtený a zároveň zábavný a napínavý. Ešte aj v tej poslednej kategórii Stoneov film poľahky prekonáva dokument Citizenfour, ktorý o Snowdenovi pred dvoma rokmi nakrútila Laura Poitras (objavuje sa, napokon, aj v Stoneovom filme, kde ju hrá Melissa Leo).
Snowden (Francúzsko / USA / Nemecko, 2016, 134 min.)Réžia: Oliver Stone. Hrajú: Joseph Gordon-Levitt, Shailene Woodley, Melissa Leo...