Psychologicky hĺbavý „kanárek“ Viktor Tauš prešiel počas deviatich rokov neuveriteľným prerodom a po osobitej narkomanskej spovedi v rovnomennom filme Kanárek (1999) nám na túto zimu narežíroval nostalgický comeback krkonošských sneženiek a machrov. Pôvodina z roku 1982 pochádza z pera Radka Johna. Ten sa opätovne vrátil ku kultovnej snímke a spolu s Ivom Pelantom sa pokúsili vzkriesiť partiu patrične zostarnutých študentov. Ich návrat neoriginálnejšie nazvať nemohli – Sněženky a machři po 25 letech (2008).





 Na kopci vládne rušná atmosféra, z ampliónov moderátorov hlas vyzýva všetkých na svah lyžovať, boardovať, či len tak si užívať krásu zasnežených Krkonôš. Keď tu, kde sa vzal, tu sa vzal, pri lanovke zrazu stál – Viki Cabadaj (Jan Antonín Duchoslav)! A ako naschvál, predbehol svojho bývalého profesora Kardu (Radoslav Brzobohatý). A nie je to hore na svahu náhodou krásna Kardova dcéra Marika (Eva Jeníčková)? Vo Vikiho hlave sa zrodí plán. Čo urobíte, aby sa Vaša 25 rokov stará platonická láska stala skutočnou?...

Film sa nesie v duchu opäť nie veľmi originálneho sloganu. Po 25 rokoch v ňom  dostávajú priestor všetci kľúčoví účastníci lyžiarskeho zájazdu na chate Severka. Zo zasneného “inťoša” Radka Převrátila (Václav Kopta) sa stal nakladateľ, ktorý sa oženil s knihami, cigaretami, kávou a nadbytočnými kilami. Marika Kardová žije v Amerike a hrá v béčkových filmoch. Jej otec, bývalý profesor Karda, vlastní malý penzión. Karel Mácha (Michal Suchánek) má vlastnú televíznu show (+ fešného syna). Viki Cabadaj má lyžiarsku školu (+ fešnú dcéru). Profesorka Hanka (Veronika Freimanová) žije utiahnuto v domácnosti a stará sa o chorého manžela. O Mariku sa karty tentoraz nehrajú, v takomto veku na Severke dominuje dravosť ženská. Tú predstavuje spolok okolo kyprej Kolomazníkovej v pozadí s dvoma detskými škrekľúňmi.


Stará drevená Severka a všade vôkol biela romantika. Vo vnútri pôvodné “socíkovské” zariadenie a nefalšovaná radosť v dobrácky privretých očiach starého profesora. Nekonečné spomínanie kedysi za pravdu a spravodlivosť sa do pŕs bijúcich snežienok a machrov striedajú zmúdrelé hodnotenia teraz pravdepodobne odkvitnutej flóry a sklamaného narcizmu. Herecké prejavy sú presne v duchu “jednotky”, postavy nestratili svoj originálny pohľad (tu bezkonkurenčne vedie postava Karla Máchy), dialógmi sa scenáristi snažili ako-tak ustáť dielčie situácie. Neboli by to John s Taušom, aby si “neulahodili” nejakým tým sociálnym exkurzom v podobe narkomanskej minulosti Máchovho syna. Alkoholické posedenie v kotolni 80-tych rokov vystriedala tuc-tuc diskotéka s jointami, miesto Štartiek sa fajčia Marlborky, pred telkou sa ideme popukať od smiechu pri zábavných show typu TV Nova a dcéry bežne po dovŕšení dospelosti fackujú vlastných otcov. A, samozrejme, fešná mladá generácia spraví adekvátny odstup, s ktorým nazerá na infantilné správanie “dřepkins” zájazdu.


Týmto náčrtom sa nám autori pravdepodobne snažia ukázať, čo všetko sa za tie roky zmenilo. No, banálnejší odkaz by sa asi ťažko našiel. Hoci dialógy plynú skutočne vo vrelej a srdečnej atmosfére, malo by ísť o príjemne ubiehajúci film, no on skutočne nie je ničím iným, len zbytočným priživením sa na svojom slávnom predchodcovi. Hravosť celej víkendovej stretávky je nevhodne preťatá príliš dramatickým koncom a náhle nelogicky láskou pomýleným Vikim.
Film Sněženky a machři z roku 1982 pozná SKORO KAŽDÝ. Pravdepodobne preto sa tento SKORO KAŽDÝ vyberie do kina pozrieť si “dvojku”. Alebo si nechá v hlave neopakovateľnosť “jednotky”. Ale čo ak existuje NIEKTO, kto nepozná originál, a napriek tomu sa rozhodne zhliadnuť Sněženky a machři po 25 letech? Aký dojem na neho môžu zanechať? Predpokladám, že musia pôsobiť, ako ešte väčšia zlátanina, než keď divák disponuje aspoň akou-takou zásobou spomienok na pôvodnú snímku.
Sněženky a machři po 25 rokoch (ČR/SR, 2008, 104 min.) Réžia: Viktor Tauš. Námet: Radek John, Ivo Pelant. Scenár: Radek John, Ivo Pelant. Kamera: Milan Chadima. Strih: Miki Kolár, Maroš Šlapeta. Hudba: Valter Kraft. Hrajú: Michal Suchánek, J. Antonín Duchoslav, Radek Brzobohatý, Václav Kopta, Eva Jeníčková, Jakub Prachař, Veronika Freimanová